Od: Míši

Míši — Mon, 02 Jun 2025 10:32:00 +0000

No, tak rozmýšľam, čo povedať k tej hotelovke na Drieňovej v Banskej Štiavnici… pre mňa to bola taká zvláštna skúsenosť, plná vzostupov a pádov, fakt. Keď som tam nastupovala, strašne som sa tešila, lebo som vždy chcela robiť v gastre a myslela som si, že to bude super. A v niečom aj bolo. Najviac si asi cením tú prax. To je fakt niečo, čo nás v mnohých smeroch posunulo. Mali sme možnosť ísť do naozaj dobrých podnikov, nielen na Slovensku, ale aj do zahraničia. Ja osobne som sa vďaka tomu dostala do jedného super hotela, kde som si vyskúšala, čo to obnáša stáť za barom, obsluhovať hostí a celkovo fungovať v takom veľkom kolose. To mi dalo oveľa viac ako sedieť v lavici. Tam sa človek proste musel naučiť aj improvizovať a rýchlo sa prispôsobiť, lebo inak by to nešlo. Aj tie naše školské kuchyne boli celkom fajn vybavené, aspoň väčšinu času sme mali na čom variť a piecť. A keď sme tam mali tých zapálených ľudí z praxe, tak to bola fakt radosť, lebo vedeli o čom hovoria a človek z nich cítil tú vášeň. Ale potom je tu aj druhá strana mince, a tá niekedy poriadne škrípala. Teoretické hodiny boli pre mňa často trápenie. Mám pocit, že niektorí učitelia prišli na hodinu úplne nepripravení, len tak improvizovali a často sme sa celé hodiny nudili. Polovica triedy len čakala na zvonenie, lebo to proste nebolo zaujímavé, ani keď sa snažili. Niekedy som si hovorila, že to, čo nás učili, už je dávno prekonané a v reálnom svete sa to už vôbec nepoužíva. Chápem, že história je dôležitá, ale niektoré veci fakt mohli byť viac aktuálne a moderné. A komunikácia, no tak to je kapitola sama o sebe. Niekedy som mala pocit, že si tam robí každý, čo chce, a akoby sa nevedeli dohodnúť. Informácie sa k nám dostávali s oneskorením, alebo sa aj menili zo dňa na deň a nikto nám poriadne nevysvetlil prečo. Pre rodičov to muselo byť tiež dosť frustrujúce. Súkromná škola, človek platí nemalé peniaze a potom má pocit, že ich hlas nie je počuť, alebo že sa na neho zabúda. Niekedy to bolo celé tak trochu hektické a človek nevedel, na čom je. Celkovo mám z toho taký dojem, že škola má obrovský potenciál, hlavne v tej praktickej časti. Ak si fakt ideš za svojím snom a chceš sa naučiť remeslo, tak sa tu dá chytiť dobrých príležitostí. Ale chce to aj pevné nervy a schopnosť ignorovať niektoré tie veci okolo, ktoré jednoducho nefungujú tak, ako by mali. Niekedy mi to prišlo tak, že sa tam veci robia po starom, a pritom by bolo treba ísť s dobou. Ale to je len môj pocit, možno iní to vidia inak.

Komentáre k Súkromná hotelová akadémia Drieňová 12, Banská Štiavnica

Od: Míši