<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k SPŠ elektrotechnická Zochova 9, Bratislava-Staré Mesto	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/sps-elektrotechnicka-zochova-9-bratislava-stare-mesto/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sps-elektrotechnicka-zochova-9-bratislava-stare-mesto/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:49:49 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Lenca		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sps-elektrotechnicka-zochova-9-bratislava-stare-mesto/#comment-8272</link>

		<dc:creator><![CDATA[Lenca]]></dc:creator>
		<pubDate>Sun, 06 Jul 2025 16:56:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/sps-elektrotechnicka-zochova-9-bratislava-stare-mesto/#comment-8272</guid>

					<description><![CDATA[Takže, ak mám povedať za seba, ako to celé vnímam, táto škola na Zochovej, to je taký… špecifický svet, no. Keď som tam nastupovala, mala som taký ten pocit, že idem do niečoho vážneho a že to bude masaker. A v podstate, v niektorých ohľadoch aj bol. Na jednej strane, je tam kopec učiteľov, ktorí fakt vedia, o čom hovoria. Niektorí sú úplne super, lebo vieš, že ti chcú odovzdať to, čo poznajú. Naozaj, človek sa pri nich naučí veci, čo majú hlavu a pätu, a hlavne – prax. To je asi najväčšie plus. Nie je to len o bifľovaní teórie z kníh, ale fakt si veci môžeš vyskúšať. My sme tam mali celkom fajn vybavenie v labákoch, teda aspoň v tých, do ktorých sme chodili najčastejšie. Človek si tam mohol reálne niečo spájkovať, programovať, testovať – to mi prišlo fakt dôležité, lebo aspoň vidíš, na čo to celé je. A potom tie praxe, aj keď to boli len také kratšie záležitosti v nejakých firmách, tak to bola fakt skúsenosť, že si človek aspoň na chvíľu uvedomí, že aj toto by mohla byť moja budúcnosť. No ale na druhej strane, samozrejme, ako každá štátna škola, má aj svoje muchy. Príde mi, že niekde sa ten čas zastavil a niektoré triedy alebo priestory by už chceli vážne ruku odborníka, lebo to vyzerá, že pamätajú ešte dávnu minulosť. A potom sú aj predmety a učitelia, pri ktorých máš pocit, že by tam ani nemuseli byť. To je potom taká čistá nuda, polovica triedy sa nudí a čaká na zvonenie, lebo vieš, že z tej hodiny si neodnesieš nič. Bolo to občas dosť deprimujúce, keď som mala pocit, že tam len sedím a zabíjam čas. A tie predmety, čo sú tak akoby do počtu, tie ma vedeli vytočiť najviac, lebo ti berú energiu, ktorú by si mohla venovať tomu, čo ťa naozaj baví. Niekedy som si hovorila, že to je fakt peklo, prežiť celý deň s pocitom, že sa mi nechce ani vstať z postele a ísť tam. Celkovo je to taká jazda hore-dole. Na jednej strane som vďačná za tie super veci, čo som sa tam naučila a za ľudí, s ktorými som tam bola. Ale na druhej strane, občas to bolo dosť náročné a frustrujúce. Človek si tam musí nájsť tú svoju cestu, to je jasné. Ale tak to je asi všade, nie? Som rada, že to mám za sebou, ale zároveň som si odtiaľ odniesla aj kopec dobrých spomienok a zručností. A to je asi to najdôležitejšie.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Takže, ak mám povedať za seba, ako to celé vnímam, táto škola na Zochovej, to je taký… špecifický svet, no. Keď som tam nastupovala, mala som taký ten pocit, že idem do niečoho vážneho a že to bude masaker. A v podstate, v niektorých ohľadoch aj bol. Na jednej strane, je tam kopec učiteľov, ktorí fakt vedia, o čom hovoria. Niektorí sú úplne super, lebo vieš, že ti chcú odovzdať to, čo poznajú. Naozaj, človek sa pri nich naučí veci, čo majú hlavu a pätu, a hlavne – prax. To je asi najväčšie plus. Nie je to len o bifľovaní teórie z kníh, ale fakt si veci môžeš vyskúšať. My sme tam mali celkom fajn vybavenie v labákoch, teda aspoň v tých, do ktorých sme chodili najčastejšie. Človek si tam mohol reálne niečo spájkovať, programovať, testovať – to mi prišlo fakt dôležité, lebo aspoň vidíš, na čo to celé je. A potom tie praxe, aj keď to boli len také kratšie záležitosti v nejakých firmách, tak to bola fakt skúsenosť, že si človek aspoň na chvíľu uvedomí, že aj toto by mohla byť moja budúcnosť. No ale na druhej strane, samozrejme, ako každá štátna škola, má aj svoje muchy. Príde mi, že niekde sa ten čas zastavil a niektoré triedy alebo priestory by už chceli vážne ruku odborníka, lebo to vyzerá, že pamätajú ešte dávnu minulosť. A potom sú aj predmety a učitelia, pri ktorých máš pocit, že by tam ani nemuseli byť. To je potom taká čistá nuda, polovica triedy sa nudí a čaká na zvonenie, lebo vieš, že z tej hodiny si neodnesieš nič. Bolo to občas dosť deprimujúce, keď som mala pocit, že tam len sedím a zabíjam čas. A tie predmety, čo sú tak akoby do počtu, tie ma vedeli vytočiť najviac, lebo ti berú energiu, ktorú by si mohla venovať tomu, čo ťa naozaj baví. Niekedy som si hovorila, že to je fakt peklo, prežiť celý deň s pocitom, že sa mi nechce ani vstať z postele a ísť tam. Celkovo je to taká jazda hore-dole. Na jednej strane som vďačná za tie super veci, čo som sa tam naučila a za ľudí, s ktorými som tam bola. Ale na druhej strane, občas to bolo dosť náročné a frustrujúce. Človek si tam musí nájsť tú svoju cestu, to je jasné. Ale tak to je asi všade, nie? Som rada, že to mám za sebou, ale zároveň som si odtiaľ odniesla aj kopec dobrých spomienok a zručností. A to je asi to najdôležitejšie.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
