<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Spojená škola Slančíkovej 2, Nitra	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/spojena-skola-slancikovej-2-nitra/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/spojena-skola-slancikovej-2-nitra/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:48:55 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Danka		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/spojena-skola-slancikovej-2-nitra/#comment-8116</link>

		<dc:creator><![CDATA[Danka]]></dc:creator>
		<pubDate>Tue, 09 Sep 2025 09:08:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/spojena-skola-slancikovej-2-nitra/#comment-8116</guid>

					<description><![CDATA[Takže, ak mám povedať, ako to vidím ja, tak Spojená škola Slančíkovej Nitra je celkom... no, taká aká je. Vieš, človek má pocit, že niektoré veci sú tam super a potom zas prídu také, z ktorých máš chuť utiecť. Napríklad, čo sa mi celkom páčilo, je tá prax. Mám pocit, že to je fakt jedna z najlepších vecí, lebo človek sa tam konečne dostane k niečomu reálnemu, rukami si niečo vyskúša. Niektoré tie dni, keď sme boli fakt v nejakej väčšej firme a videli sme, ako to tam funguje, to bolo super. Cítila som, že sa fakt učím niečo, čo budem vedieť použiť. A aj keď sme boli v školských dielňach, nebolo to vždy zlé, občas sa tam fakt našiel niekto, kto ťa vedel motivovať a ukázať ti veci tak, že to dávalo zmysel. Potom je tu ale aj druhá strana mince. Niekedy sa mi zdalo, že tej teórie je strašne veľa a že sa to vôbec nespája s tou praxou. Proste sedíš v triede, bifľuješ sa niečo, čo ti príde úplne mimo a potom keď prídeš do dielne, tak zistíš, že to bolo úplne inak, alebo že to vôbec nepotrebuješ. A niekedy sú tie hodiny fakt na zaspanie. Človek má pocit, že niektorí učitelia už len čakajú na zvonenie a vôbec ich to nebaví, takže polovica triedy sa nudí a len tak sedí a pozerá do steny. To je potom ťažké, udržať si pozornosť, keď vidíš, že aj ten, čo by ťa mal učiť, to má na háku. Čo sa týka samotného prostredia, tak tam je to také všelijaké. Niektoré časti sú celkom fajn, zrekonštruované, ale potom sú aj také kúty, kde si povieš, že tam sa asi už dvadsať rokov nič nerobilo. A vybavenie? Na praxi to bývalo lepšie, tam sme mali celkom moderné stroje, ale zas v niektorých učebniach sú veci, čo si pamätám ešte z fotiek, keď moji rodičia chodili do školy. Takže tam je to fakt ako na hojdačke, raz hore, raz dole. Človek si tam nájde kamošov, to je jasné, trieda je fajn, držíme spolu. Ale mám pocit, že niekedy sa aj tá komunikácia so školou mohla zlepšiť, občas sa človek dozvie veci na poslednú chvíľu, alebo si musí pýtať informácie od viacerých ľudí, kým sa k niečomu dopracuje. A pred maturitou som mala pocit, že by sme niektoré veci potrebovali prebrať detailnejšie, aby som sa cítila istejšie. Ale tak, nejako sme to dali.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Takže, ak mám povedať, ako to vidím ja, tak Spojená škola Slančíkovej Nitra je celkom&#8230; no, taká aká je. Vieš, človek má pocit, že niektoré veci sú tam super a potom zas prídu také, z ktorých máš chuť utiecť. Napríklad, čo sa mi celkom páčilo, je tá prax. Mám pocit, že to je fakt jedna z najlepších vecí, lebo človek sa tam konečne dostane k niečomu reálnemu, rukami si niečo vyskúša. Niektoré tie dni, keď sme boli fakt v nejakej väčšej firme a videli sme, ako to tam funguje, to bolo super. Cítila som, že sa fakt učím niečo, čo budem vedieť použiť. A aj keď sme boli v školských dielňach, nebolo to vždy zlé, občas sa tam fakt našiel niekto, kto ťa vedel motivovať a ukázať ti veci tak, že to dávalo zmysel. Potom je tu ale aj druhá strana mince. Niekedy sa mi zdalo, že tej teórie je strašne veľa a že sa to vôbec nespája s tou praxou. Proste sedíš v triede, bifľuješ sa niečo, čo ti príde úplne mimo a potom keď prídeš do dielne, tak zistíš, že to bolo úplne inak, alebo že to vôbec nepotrebuješ. A niekedy sú tie hodiny fakt na zaspanie. Človek má pocit, že niektorí učitelia už len čakajú na zvonenie a vôbec ich to nebaví, takže polovica triedy sa nudí a len tak sedí a pozerá do steny. To je potom ťažké, udržať si pozornosť, keď vidíš, že aj ten, čo by ťa mal učiť, to má na háku. Čo sa týka samotného prostredia, tak tam je to také všelijaké. Niektoré časti sú celkom fajn, zrekonštruované, ale potom sú aj také kúty, kde si povieš, že tam sa asi už dvadsať rokov nič nerobilo. A vybavenie? Na praxi to bývalo lepšie, tam sme mali celkom moderné stroje, ale zas v niektorých učebniach sú veci, čo si pamätám ešte z fotiek, keď moji rodičia chodili do školy. Takže tam je to fakt ako na hojdačke, raz hore, raz dole. Človek si tam nájde kamošov, to je jasné, trieda je fajn, držíme spolu. Ale mám pocit, že niekedy sa aj tá komunikácia so školou mohla zlepšiť, občas sa človek dozvie veci na poslednú chvíľu, alebo si musí pýtať informácie od viacerých ľudí, kým sa k niečomu dopracuje. A pred maturitou som mala pocit, že by sme niektoré veci potrebovali prebrať detailnejšie, aby som sa cítila istejšie. Ale tak, nejako sme to dali.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
