<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Spojená škola Matice slovenskej 11, Prešov	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/spojena-skola-matice-slovenskej-11-presov/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/spojena-skola-matice-slovenskej-11-presov/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:52:45 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Renátka		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/spojena-skola-matice-slovenskej-11-presov/#comment-8767</link>

		<dc:creator><![CDATA[Renátka]]></dc:creator>
		<pubDate>Fri, 05 Sep 2025 15:26:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/spojena-skola-matice-slovenskej-11-presov/#comment-8767</guid>

					<description><![CDATA[No, tak idem napísať pár slov o Spojenej škole na Matici slovenskej v Prešove. Keď som si vyberala strednú, mala som dosť veľké očakávania, lebo veď každý chce nájsť to najlepšie miesto, kde strávi tie štyri roky. A musím povedať, že mám z toho celkom fajn pocit, aj keď, samozrejme, nič nie je úplne dokonalé. To, čo ma naozaj prekvapilo a za čo im patrí palec hore, je to vybavenie. Hlavne na tých praktických veciach, čo sa týka informatiky alebo rôznych dielní. Tam sa mi zdalo, že škola ide s dobou a fakt sa snažia, aby sme mali prístup k novým technológiám. Nebolo to len o tom, že by nám učiteľ niečo teoreticky vysvetľoval a my sme si to museli predstaviť. Skôr sme si to mohli naozaj vyskúšať, aj keď samozrejme, nie vždy sa podarilo všetko hneď na prvýkrát. A tá prax? Keď sme išli do nejakej väčšej firmy, to bolo super, konečne človek videl, ako to funguje v reálnom svete a že to, čo sa učíme, má aj nejaký zmysel. Mala som pocit, že tam sa nám otvorili dvere k zaujímavým možnostiam. Na druhej strane, občas sa mi zdalo, že to nefunguje úplne všade rovnako dobre. Niekedy som mala pocit, že niektoré hodiny sa skôr len tak odsedeli a polovica triedy sa v duchu nudila a čakala na zvonenie. Záležalo to dosť od predmetu a, priznám sa, aj od konkrétneho prístupu. Boli učitelia, ktorí boli úplní srdciari, venovali sa nám, vysvetľovali aj piatykrát a vidno bolo, že ich práca naozaj baví. Ale potom boli aj takí, pri ktorých som mala pocit, že si len odbijú svoje a nejaká extra motivácia alebo neformálny prístup tam chýbal. To ma niekedy mrzelo, lebo potom sa človeku ani nechce učiť. Celkovo je to taká veľká škola a občas sa mi zdalo, že v tom systéme je toho toľko, že sa človek cíti skôr ako jedno číslo z mnohých, nie ako individuál. Ale ak si ideš za svojím a snažíš sa využiť tie možnosti, čo ponúkajú, tak sa tam určite dajú nájsť veci, ktoré ťa posunú ďalej. Určite nám dali dobrý základ pre budúcnosť, aj keď k niektorým predmetom som sa musela prebojovať s oveľa väčšou námahou a niekedy to bolo doslova peklo.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>No, tak idem napísať pár slov o Spojenej škole na Matici slovenskej v Prešove. Keď som si vyberala strednú, mala som dosť veľké očakávania, lebo veď každý chce nájsť to najlepšie miesto, kde strávi tie štyri roky. A musím povedať, že mám z toho celkom fajn pocit, aj keď, samozrejme, nič nie je úplne dokonalé. To, čo ma naozaj prekvapilo a za čo im patrí palec hore, je to vybavenie. Hlavne na tých praktických veciach, čo sa týka informatiky alebo rôznych dielní. Tam sa mi zdalo, že škola ide s dobou a fakt sa snažia, aby sme mali prístup k novým technológiám. Nebolo to len o tom, že by nám učiteľ niečo teoreticky vysvetľoval a my sme si to museli predstaviť. Skôr sme si to mohli naozaj vyskúšať, aj keď samozrejme, nie vždy sa podarilo všetko hneď na prvýkrát. A tá prax? Keď sme išli do nejakej väčšej firmy, to bolo super, konečne človek videl, ako to funguje v reálnom svete a že to, čo sa učíme, má aj nejaký zmysel. Mala som pocit, že tam sa nám otvorili dvere k zaujímavým možnostiam. Na druhej strane, občas sa mi zdalo, že to nefunguje úplne všade rovnako dobre. Niekedy som mala pocit, že niektoré hodiny sa skôr len tak odsedeli a polovica triedy sa v duchu nudila a čakala na zvonenie. Záležalo to dosť od predmetu a, priznám sa, aj od konkrétneho prístupu. Boli učitelia, ktorí boli úplní srdciari, venovali sa nám, vysvetľovali aj piatykrát a vidno bolo, že ich práca naozaj baví. Ale potom boli aj takí, pri ktorých som mala pocit, že si len odbijú svoje a nejaká extra motivácia alebo neformálny prístup tam chýbal. To ma niekedy mrzelo, lebo potom sa človeku ani nechce učiť. Celkovo je to taká veľká škola a občas sa mi zdalo, že v tom systéme je toho toľko, že sa človek cíti skôr ako jedno číslo z mnohých, nie ako individuál. Ale ak si ideš za svojím a snažíš sa využiť tie možnosti, čo ponúkajú, tak sa tam určite dajú nájsť veci, ktoré ťa posunú ďalej. Určite nám dali dobrý základ pre budúcnosť, aj keď k niektorým predmetom som sa musela prebojovať s oveľa väčšou námahou a niekedy to bolo doslova peklo.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
