<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Spojená škola Lomonosovova 8, Trnava	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/spojena-skola-lomonosovova-8-trnava/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/spojena-skola-lomonosovova-8-trnava/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:52:24 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Michala		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/spojena-skola-lomonosovova-8-trnava/#comment-8704</link>

		<dc:creator><![CDATA[Michala]]></dc:creator>
		<pubDate>Thu, 12 Jun 2025 17:24:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/spojena-skola-lomonosovova-8-trnava/#comment-8704</guid>

					<description><![CDATA[Takže, Spojená škola Lomonosovova v Trnave, to je celkom kapitola sama o sebe, úprimne. Keď som tam nastúpila, mala som taký pocit, že buď ma to úplne zomelie, alebo z toho vyjdem ako profíčka. A vieš čo? Tak nejak oboje. Najviac mi asi utkvela v pamäti tá praktická časť výučby. Na to sa tam fakt kladie dôraz, a to je super. Nejde len o to, aby si sedela v lavici a počúvala teóriu, ale naozaj si vyskúšaš veci na vlastnej koži. Mali sme celkom fajn vybavenie v dielňach a laboratóriách, takže to nebolo len pozeranie na staré mašiny, ale naozaj sme makali s tým, čo sa používa aj dneska. Dokonca sme mali aj príležitosť ísť na prax do nejakej väčšej firmy a tam som si uvedomila, že to, čo sa učíme, má fakt zmysel a reálne to viem použiť. To mi dalo dosť sebavedomia. Ale samozrejme, nie všetko bolo ružové. Škola je už taká staršia pani, takže tie priestory, no, žiadna sláva. Občas to pôsobilo dosť tak depresívne, tie dlhé chodby a staré triedy. A potom je to o ľuďoch. Mám pocit, že tam sú fakt učitelia, ktorí do toho idú srdcom a dušou, snažia sa ti vysvetliť aj tú najzložitejšiu vec desiatimi spôsobmi, len aby si pochopila. Vedia ťa aj motivovať, keď už ti dochádza dych. Ale zas na druhej strane, sú tam aj takí, pri ktorých máš pocit, že sú tam len preto, lebo musia. To bolo dosť otravné, keď polovica triedy len pozerala von oknom a čakala na zvonenie, lebo hodina bola čistá nuda a nikto sa nesnažil nás nejako zaujať. Tiež si pamätám, že občas tam vládla taká dosť prísna ruka, čo sa týka pravidiel. Niekedy mi to prišlo až prehnané, ale zas asi chceli udržať nejaký poriadok, čo chápem. A čo sa týka atmosféry medzi žiakmi, tak tam sa nájde všetko, ako asi všade. Väčšinou to bolo v pohode, ale občas sa stalo, že niekto si proste nedá pokoj a vie to byť dosť nepríjemné, keď sa tam necítiš úplne komfortne. Ale s týmto našťastie nemám osobnú skúsenosť, len som to občas tak vnímala z diaľky. Celkovo mám taký pocit, že ak si typ človeka, čo chce mať poriadne základy v nejakom technickom odbore a nebojíš sa práce, tak ťa to tam celkom dobre pripraví. Ale musíš byť pripravená aj na to, že to nebude vždy prechádzka ružovou záhradou a občas sa budeš musieť fakt prekúsať aj nudnými vecami.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Takže, Spojená škola Lomonosovova v Trnave, to je celkom kapitola sama o sebe, úprimne. Keď som tam nastúpila, mala som taký pocit, že buď ma to úplne zomelie, alebo z toho vyjdem ako profíčka. A vieš čo? Tak nejak oboje. Najviac mi asi utkvela v pamäti tá praktická časť výučby. Na to sa tam fakt kladie dôraz, a to je super. Nejde len o to, aby si sedela v lavici a počúvala teóriu, ale naozaj si vyskúšaš veci na vlastnej koži. Mali sme celkom fajn vybavenie v dielňach a laboratóriách, takže to nebolo len pozeranie na staré mašiny, ale naozaj sme makali s tým, čo sa používa aj dneska. Dokonca sme mali aj príležitosť ísť na prax do nejakej väčšej firmy a tam som si uvedomila, že to, čo sa učíme, má fakt zmysel a reálne to viem použiť. To mi dalo dosť sebavedomia. Ale samozrejme, nie všetko bolo ružové. Škola je už taká staršia pani, takže tie priestory, no, žiadna sláva. Občas to pôsobilo dosť tak depresívne, tie dlhé chodby a staré triedy. A potom je to o ľuďoch. Mám pocit, že tam sú fakt učitelia, ktorí do toho idú srdcom a dušou, snažia sa ti vysvetliť aj tú najzložitejšiu vec desiatimi spôsobmi, len aby si pochopila. Vedia ťa aj motivovať, keď už ti dochádza dych. Ale zas na druhej strane, sú tam aj takí, pri ktorých máš pocit, že sú tam len preto, lebo musia. To bolo dosť otravné, keď polovica triedy len pozerala von oknom a čakala na zvonenie, lebo hodina bola čistá nuda a nikto sa nesnažil nás nejako zaujať. Tiež si pamätám, že občas tam vládla taká dosť prísna ruka, čo sa týka pravidiel. Niekedy mi to prišlo až prehnané, ale zas asi chceli udržať nejaký poriadok, čo chápem. A čo sa týka atmosféry medzi žiakmi, tak tam sa nájde všetko, ako asi všade. Väčšinou to bolo v pohode, ale občas sa stalo, že niekto si proste nedá pokoj a vie to byť dosť nepríjemné, keď sa tam necítiš úplne komfortne. Ale s týmto našťastie nemám osobnú skúsenosť, len som to občas tak vnímala z diaľky. Celkovo mám taký pocit, že ak si typ človeka, čo chce mať poriadne základy v nejakom technickom odbore a nebojíš sa práce, tak ťa to tam celkom dobre pripraví. Ale musíš byť pripravená aj na to, že to nebude vždy prechádzka ružovou záhradou a občas sa budeš musieť fakt prekúsať aj nudnými vecami.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
