Od: Veronika

Veronika — Thu, 29 May 2025 20:44:00 +0000

No dobre, tak Spojená škola na Kremničke v Banskej Bystrici… musím priznať, že keď som tam šla, tak som bola dosť zvedavá, čo ma čaká. Vieš, človek má vždycky nejaké tie predstavy, ale realita je občas iná. Mám pocit, že celkovo tam bola taká… zvláštna rovnováha. Na jednej strane som zažila hodiny, kde som fakt cítila, že sa posúvam a že mi to niečo dá. Niektorí učitelia boli úplne super, to fakt klobúk dole, snažili sa nám všetko vysvetliť tak, aby sme to pochopili, a bolo vidieť, že ich to baví. Dokázali nás vtiahnuť do témy a nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas. Pri nich som sa fakt tešila na hodiny a mala som pocit, že ich prístup bol skutočne ľudský a chápavý. Potom ale boli aj také hodiny, kde som mala pocit, že pre mňa je to utrpenie. Polovica triedy sa nudila a len pozerala na hodinky, kedy už zazvoní. To bolo dosť demotivujúce, musím povedať. Niekedy som si hovorila, že by to chcelo možno trochu viac oživiť, lebo inak sa človek proste zasekne a prestane vnímať. Zvlášť, keď to trvá celú hodinu. Čo sa týka tej praxe, čo je predsa len dôležité, keď ideš na takúto školu, tak to bolo všelijaké. Mali sme možnosť ísť do firiem, kde sme si fakt niečo vyskúšali a videla som, že to má zmysel. Bolo to v takej väčšej firme, čo bola super skúsenosť a myslím, že to mi dalo celkom dobrý základ do budúcna. Tam som sa naozaj naučila, ako veci fungujú v reálnom živote, a nebolo to len teoretické drvenie. Ale boli aj také praxe, kde som mala pocit, že sme tam len tak ‚do počtu‘, neviem, či to poznáš, keď robíš niečo, čo ani moc nedáva zmysel, len aby sa to ‚odsedelo‘. To bolo dosť na nervy a prišlo mi to ako stratený čas. Tie priestory školy, to je asi taký priemer, ako všade inde. Niektoré triedy boli celkom moderné, mali sme aj nejaké nové počítače a tak, čo bolo fajn. Ale niektoré tie dielne alebo laboratóriá, tam som si občas pripadala, že sa vraciame do minulosti. Akože, chápem, že všetko sa nedá hneď, ale občas som si hovorila, že by to už chcelo vážne oživiť, aby to zodpovedalo tomu, čo sa učíme. Ale zase, na to základné fungovanie to stačilo. Atmosféra v škole bola celkom v pohode. Jasné, že sme sa občas hádali alebo sme si liezli na nervy, ale myslím, že partia sa tam vždycky nájde dobrá. A to je asi najdôležitejšie, keď tam máš tráviť toľko rokov. Robili sa aj nejaké krúžky alebo aktivity po škole, ale s tým nemám osobnú skúsenosť, lebo som na to nejako nemala čas, ale počula som, že to bolo fajn pre tých, čo sa zapájali. Takže, vieš, asi takto nejako to tam u nás vyzeralo. Niekedy som si hovorila, že je to super výber, inokedy som sa len tešila domov. Ale aspoň som sa naučila dosť vecí, čo sa mi zídu.

Komentáre k Spojená škola Kremnička 10, Banská Bystrica

Od: Veronika