<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Spojená škola Jána Bottu 31, Trnava	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/spojena-skola-jana-bottu-31-trnava/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/spojena-skola-jana-bottu-31-trnava/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:48:49 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Martinka		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/spojena-skola-jana-bottu-31-trnava/#comment-8082</link>

		<dc:creator><![CDATA[Martinka]]></dc:creator>
		<pubDate>Fri, 04 Apr 2025 19:40:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/spojena-skola-jana-bottu-31-trnava/#comment-8082</guid>

					<description><![CDATA[Keď som sa hlásila na Spojenú školu Jána Bottu v Trnave, mala som celkom veľké očakávania, hlavne čo sa týka tej praktickej stránky. Človek predsa len počuje, že je to technická škola a tam by to malo byť naozaj o tom robiť, nie len čítať z kníh. A musím povedať, že v niektorých veciach ma to aj milo prekvapilo. Napríklad tie dielne, alebo niektoré laboratóriá, to je naozaj super vybavené, tam je cítiť, že škola sa snaží držať krok s dobou. Keď sme tam niečo robili, fakt ma to bavilo a mala som pocit, že sa učím niečo, čo aj reálne využijem, keď pôjdem do práce. Niektorí učitelia sú naozaj srdciari, venujú sa nám, vysvetľujú odpredu aj odzadu a je vidieť, že ich to baví a chcú, aby sme niečo vedeli. Pri nich som sa nikdy nenudila, vždy to bola dynamická hodina, kde sme sa aj pýtali, aj diskutovali. Lenže potom sú aj tie iné hodiny, kde som mala pocit, že sa proste len pretlčujeme dňom. Niekedy som si pripadala, že sedíme v triede a profesor nám len tak recituje z učebnice, my si píšeme poznámky a úprimne, polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie. To potom človeka dosť demotivuje, keď vie, že sa dá učiť aj inak, ale namiesto toho je tam len taká suchá teória bez štipky nadšenia. Čo sa týka praxe, to je asi také najdôležitejšie pre tento typ školy. Záleží veľmi od toho, kam sa človek dostane. Niektorí spolužiaci mali super šťastie a dostali sa do veľkých, moderných firiem, kde sa fakt priučili a získali cenné skúsenosti. Ale potom sú aj také miesta, kde to bolo skôr o tom, že si len odsedeli svoj čas, možno spravili kávu a domov. Takže s tým mám taký zmiešaný pocit, je to dosť individuálne a nie vždy to vyjde podľa predstáv. Samotná budova školy, to je tiež také, že niektoré časti sú fakt zrekonštruované a moderné, pekné, svetlé triedy. Ale potom sú aj také kúty, kde je cítiť, že to tam dýcha starou dobou, možno trošku chladno a už by to chcelo nejakú údržbu. Celkovo atmosféra v škole je celkom fajn, medzi študentami sme si zvykli pomáhať, vytvorili sme si dobré partie. S niektorými učiteľmi je to naozaj priateľské a vedia si k nám nájsť cestu, ale zase sú aj takí, pri ktorých má človek pocit, že ich vyrušujeme z ich vlastného pokoja. Je to jednoducho škola ako každá iná, s jej silnými aj slabšími stránkami, záleží na tom, čo od nej človek očakáva a do akej miery je ochotný si sám ísť za tým, čo ho baví.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď som sa hlásila na Spojenú školu Jána Bottu v Trnave, mala som celkom veľké očakávania, hlavne čo sa týka tej praktickej stránky. Človek predsa len počuje, že je to technická škola a tam by to malo byť naozaj o tom robiť, nie len čítať z kníh. A musím povedať, že v niektorých veciach ma to aj milo prekvapilo. Napríklad tie dielne, alebo niektoré laboratóriá, to je naozaj super vybavené, tam je cítiť, že škola sa snaží držať krok s dobou. Keď sme tam niečo robili, fakt ma to bavilo a mala som pocit, že sa učím niečo, čo aj reálne využijem, keď pôjdem do práce. Niektorí učitelia sú naozaj srdciari, venujú sa nám, vysvetľujú odpredu aj odzadu a je vidieť, že ich to baví a chcú, aby sme niečo vedeli. Pri nich som sa nikdy nenudila, vždy to bola dynamická hodina, kde sme sa aj pýtali, aj diskutovali. Lenže potom sú aj tie iné hodiny, kde som mala pocit, že sa proste len pretlčujeme dňom. Niekedy som si pripadala, že sedíme v triede a profesor nám len tak recituje z učebnice, my si píšeme poznámky a úprimne, polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie. To potom človeka dosť demotivuje, keď vie, že sa dá učiť aj inak, ale namiesto toho je tam len taká suchá teória bez štipky nadšenia. Čo sa týka praxe, to je asi také najdôležitejšie pre tento typ školy. Záleží veľmi od toho, kam sa človek dostane. Niektorí spolužiaci mali super šťastie a dostali sa do veľkých, moderných firiem, kde sa fakt priučili a získali cenné skúsenosti. Ale potom sú aj také miesta, kde to bolo skôr o tom, že si len odsedeli svoj čas, možno spravili kávu a domov. Takže s tým mám taký zmiešaný pocit, je to dosť individuálne a nie vždy to vyjde podľa predstáv. Samotná budova školy, to je tiež také, že niektoré časti sú fakt zrekonštruované a moderné, pekné, svetlé triedy. Ale potom sú aj také kúty, kde je cítiť, že to tam dýcha starou dobou, možno trošku chladno a už by to chcelo nejakú údržbu. Celkovo atmosféra v škole je celkom fajn, medzi študentami sme si zvykli pomáhať, vytvorili sme si dobré partie. S niektorými učiteľmi je to naozaj priateľské a vedia si k nám nájsť cestu, ale zase sú aj takí, pri ktorých má človek pocit, že ich vyrušujeme z ich vlastného pokoja. Je to jednoducho škola ako každá iná, s jej silnými aj slabšími stránkami, záleží na tom, čo od nej človek očakáva a do akej miery je ochotný si sám ísť za tým, čo ho baví.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
