<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Spojená škola internátna Levočská 24, Stará Ľubovňa	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/spojena-skola-internatna-levocska-24-stara-lubovna/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/spojena-skola-internatna-levocska-24-stara-lubovna/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:52:45 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Nika		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/spojena-skola-internatna-levocska-24-stara-lubovna/#comment-8774</link>

		<dc:creator><![CDATA[Nika]]></dc:creator>
		<pubDate>Sat, 19 Jul 2025 13:32:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/spojena-skola-internatna-levocska-24-stara-lubovna/#comment-8774</guid>

					<description><![CDATA[Takže, ak mám byť úprimná, keď som prvýkrát počula o Spojenej škole internátnej v Starej Ľubovni, mala som taký zmiešaný pocit. Predsa len, každý si o takýchto školách myslí svoje, však? Ale, pre mňa to bola naozaj zaujímavá skúsenosť, plná vzostupov aj pádov, ako to už v živote býva. Mám pocit, že najviac ma prekvapilo, aký je tu prístup k nám študentom. Nejde o to, že by nás brali ako nejakých iných, ale skôr ako to, že sa tu naozaj snažia, aby sa každý cítil prijatý a pochopený. Viem, že to znie ako klišé, ale fakt som mala pocit, že keď som s niečím bojovala, vždy sa našiel niekto, kto bol ochotný pomôcť. Niektoré hodiny boli super, naozaj to učivo vedeli podať tak, že nás to bavilo a nebolo to len suché memorovanie. Pamätám si, že sme robili aj rôzne projekty a aktivity, kde sme si mohli veci vyskúšať priamo, a to mi dalo oveľa viac ako sedenie nad knihami. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to určite nie. Ale samozrejme, nebolo to vždy ružové. Občas som mala pocit, že niektoré veci by sa dali robiť aj inak. Niekedy sa mi zdalo, že by sa dalo využiť viac moderných technológií, alebo že by sa niektoré praktické veci mohli robiť na trochu vyššej úrovni, aby sme boli lepšie pripravení na to, čo nás čaká vonku. A viete, niekedy sa stalo, že aj napriek všetkej snahe sa človek na hodine nudil, lebo sa skrátka išlo tempom, ktoré mu nesedelo, alebo to proste nebolo podané tak pútavo. Polovica triedy sa vtedy len tak mrvila na stoličkách a čakala na zvonenie. A keď už hovoríme o internáte a jedle, tak tam to bolo rôzne. Niekedy bolo jedlo fakt super a chutilo, inokedy som mala pocit, že by to chcelo trochu viac kreativity. Na internáte je to také, aké to je, nie je to žiadny luxus, ale zase chápem, že na to nie sú asi peniaze. Celkovo mám však pocit, že sa tu snažia spraviť pre nás to najlepšie. Je super, že sa tu dá nájsť pomoc a podpora, keď ju človek potrebuje. Asi najviac si cením, že sa tu človek necítil ako číslo, ale ako súčasť nejakej komunity. Aj keď sa samozrejme vždy nájde niečo, čo by sa dalo zlepšiť, viem si predstaviť, že pre mnohých je táto škola naozaj dôležitým miestom.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Takže, ak mám byť úprimná, keď som prvýkrát počula o Spojenej škole internátnej v Starej Ľubovni, mala som taký zmiešaný pocit. Predsa len, každý si o takýchto školách myslí svoje, však? Ale, pre mňa to bola naozaj zaujímavá skúsenosť, plná vzostupov aj pádov, ako to už v živote býva. Mám pocit, že najviac ma prekvapilo, aký je tu prístup k nám študentom. Nejde o to, že by nás brali ako nejakých iných, ale skôr ako to, že sa tu naozaj snažia, aby sa každý cítil prijatý a pochopený. Viem, že to znie ako klišé, ale fakt som mala pocit, že keď som s niečím bojovala, vždy sa našiel niekto, kto bol ochotný pomôcť. Niektoré hodiny boli super, naozaj to učivo vedeli podať tak, že nás to bavilo a nebolo to len suché memorovanie. Pamätám si, že sme robili aj rôzne projekty a aktivity, kde sme si mohli veci vyskúšať priamo, a to mi dalo oveľa viac ako sedenie nad knihami. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to určite nie. Ale samozrejme, nebolo to vždy ružové. Občas som mala pocit, že niektoré veci by sa dali robiť aj inak. Niekedy sa mi zdalo, že by sa dalo využiť viac moderných technológií, alebo že by sa niektoré praktické veci mohli robiť na trochu vyššej úrovni, aby sme boli lepšie pripravení na to, čo nás čaká vonku. A viete, niekedy sa stalo, že aj napriek všetkej snahe sa človek na hodine nudil, lebo sa skrátka išlo tempom, ktoré mu nesedelo, alebo to proste nebolo podané tak pútavo. Polovica triedy sa vtedy len tak mrvila na stoličkách a čakala na zvonenie. A keď už hovoríme o internáte a jedle, tak tam to bolo rôzne. Niekedy bolo jedlo fakt super a chutilo, inokedy som mala pocit, že by to chcelo trochu viac kreativity. Na internáte je to také, aké to je, nie je to žiadny luxus, ale zase chápem, že na to nie sú asi peniaze. Celkovo mám však pocit, že sa tu snažia spraviť pre nás to najlepšie. Je super, že sa tu dá nájsť pomoc a podpora, keď ju človek potrebuje. Asi najviac si cením, že sa tu človek necítil ako číslo, ale ako súčasť nejakej komunity. Aj keď sa samozrejme vždy nájde niečo, čo by sa dalo zlepšiť, viem si predstaviť, že pre mnohých je táto škola naozaj dôležitým miestom.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
