<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Spojená škola internátna F. Rákócziho II. 1, Šahy	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/spojena-skola-internatna-f-rakocziho-ii-1-sahy/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/spojena-skola-internatna-f-rakocziho-ii-1-sahy/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:52:24 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Daniela		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/spojena-skola-internatna-f-rakocziho-ii-1-sahy/#comment-8718</link>

		<dc:creator><![CDATA[Daniela]]></dc:creator>
		<pubDate>Tue, 07 Jan 2025 21:41:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/spojena-skola-internatna-f-rakocziho-ii-1-sahy/#comment-8718</guid>

					<description><![CDATA[No, tak musím povedať, že keď som premýšľala nad Spojenou školou v Šahách, mala som taký... no, dosť zvláštny pocit. Zo začiatku som bola celkom nadšená, veď predsa len internátna škola znie tak, že sa tam človek osamostatní a nájde si kopec nových kamarátov. A v tomto ma škola nesklamala, to musím uznať. Ten internátny život má svoje čaro, človek je tam taká jedna veľká rodina, hlavne pre tie, čo prišli zďaleka. Tam sa fakt budujú silné priateľstvá, a to je asi jedna z najlepších vecí, čo si odtiaľ odnášam. Ale potom príde tá druhá strana mince. Vo vnútri školy, na vyučovaní, to už bolo niekedy dosť o nervy. Mám pocit, že niektorí učitelia sa naozaj snažili, chceli nám niečo odovzdať a boli ochotní pomôcť, keď človek niečo nevedel. Ale potom boli aj také hodiny, kde som mala pocit, že polovica triedy sa už len nudila a čakala na zvonenie. Niekedy mi to prišlo ako taká stará škola, kde sa len diktovalo a my sme mali len pasívne sedieť a zapisovať. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale skôr mi chýbala nejaká iskra, niečo, čo by nás donútilo sa zapojiť a premýšľať. V podstate som sa tam naučila, že ak chcem niečo vedieť, musím si to často zistiť sama. Čo sa týka praktickej časti, tak to je zas trochu iná káva. Vždy záleží, kam vás pošlú. Niekedy to bola fakt super skúsenosť, kde som sa naučila veci, ktoré sa mi hodia aj teraz. Videla som, ako to chodí vo veľkej firme, a to bolo na nezaplatenie. Ale zas inokedy to bola skôr taká... no, len povinná jazda, kde som mala pocit, že tam len zavadziam a nič nové sa nedozviem. A to je škoda, lebo práve prax by mala byť to, čo nám dá najviac do budúcna. Komunikácia s vedením alebo medzi učiteľmi a rodičmi mi niekedy tiež prišla trošku kostrbatá. Niekedy sa mi zdalo, že informácie putujú pomaly alebo sa k nám dostanú až na poslednú chvíľu. Ale chápem, že na tak veľkej škole to asi nikdy nie je ideálne. Celkovo je to taká škola, kde záleží, čo od nej čakáte a čo si z nej vezmete. Pre niekoho to môže byť peklo, pre iného super štart do života. Mne osobne to dalo veľa po tej ľudskej stránke, ale z hľadiska vzdelania som musela byť dosť proaktívna.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>No, tak musím povedať, že keď som premýšľala nad Spojenou školou v Šahách, mala som taký&#8230; no, dosť zvláštny pocit. Zo začiatku som bola celkom nadšená, veď predsa len internátna škola znie tak, že sa tam človek osamostatní a nájde si kopec nových kamarátov. A v tomto ma škola nesklamala, to musím uznať. Ten internátny život má svoje čaro, človek je tam taká jedna veľká rodina, hlavne pre tie, čo prišli zďaleka. Tam sa fakt budujú silné priateľstvá, a to je asi jedna z najlepších vecí, čo si odtiaľ odnášam. Ale potom príde tá druhá strana mince. Vo vnútri školy, na vyučovaní, to už bolo niekedy dosť o nervy. Mám pocit, že niektorí učitelia sa naozaj snažili, chceli nám niečo odovzdať a boli ochotní pomôcť, keď človek niečo nevedel. Ale potom boli aj také hodiny, kde som mala pocit, že polovica triedy sa už len nudila a čakala na zvonenie. Niekedy mi to prišlo ako taká stará škola, kde sa len diktovalo a my sme mali len pasívne sedieť a zapisovať. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale skôr mi chýbala nejaká iskra, niečo, čo by nás donútilo sa zapojiť a premýšľať. V podstate som sa tam naučila, že ak chcem niečo vedieť, musím si to často zistiť sama. Čo sa týka praktickej časti, tak to je zas trochu iná káva. Vždy záleží, kam vás pošlú. Niekedy to bola fakt super skúsenosť, kde som sa naučila veci, ktoré sa mi hodia aj teraz. Videla som, ako to chodí vo veľkej firme, a to bolo na nezaplatenie. Ale zas inokedy to bola skôr taká&#8230; no, len povinná jazda, kde som mala pocit, že tam len zavadziam a nič nové sa nedozviem. A to je škoda, lebo práve prax by mala byť to, čo nám dá najviac do budúcna. Komunikácia s vedením alebo medzi učiteľmi a rodičmi mi niekedy tiež prišla trošku kostrbatá. Niekedy sa mi zdalo, že informácie putujú pomaly alebo sa k nám dostanú až na poslednú chvíľu. Ale chápem, že na tak veľkej škole to asi nikdy nie je ideálne. Celkovo je to taká škola, kde záleží, čo od nej čakáte a čo si z nej vezmete. Pre niekoho to môže byť peklo, pre iného super štart do života. Mne osobne to dalo veľa po tej ľudskej stránke, ale z hľadiska vzdelania som musela byť dosť proaktívna.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
