Od: Lenka

Lenka — Sun, 28 Sep 2025 18:26:00 +0000

Tak som si povedala, že sa s vami podelím o moje pocity a skúsenosti zo Spojenej školy internátnej Československej armády v Kremnici. Je to pre mňa taká nostalgia, už je to síce pár rokov, čo som tam chodila, ale spomienky sú stále živé. No, hneď na začiatku musím povedať, že ten internát bol pre mňa zo začiatku taký šok. Prvýkrát preč z domu, zvyknúť si na spolubývajúce a všetky tie pravidlá, to bol riadny oriešok. Niekedy som mala pocit, že sme tam ako v nejakom väzení, hlavne čo sa týka vychádzok a večierky. Ale na druhej strane, práve tam som si našla fakt super kamošky, s ktorými sa stretávam dodnes. Bez nich by to bolo celé o dosť horšie. A človek sa tam naučil aj takú samostatnosť, aj keď to niekedy bolelo. S tým jedlom to bolo tiež také všelijaké, občas to bolo fajn, ale väčšinou nič moc, len také, aby sme neboli hladné. Ale zas, mladý človek zje všetko, takže sme to nejako prežili. Čo sa týka samotnej školy, tak to bolo také dva v jednom, podľa toho, na koho sme natrafili. Boli tam učitelia, a tých si fakt vážim, ktorí to brali srdcom. Vidno bolo, že ich to baví a snažili sa nám tie veci vysvetliť tak, že sme to naozaj pochopili. Neraz si s nami sadli aj po vyučovaní, keď sme potrebovali pomôcť. Tam som sa naozaj niečo naučila a mala som pocit, že ma to aj pripravuje do života. Hlavne prax, ktorú sme mali, tá bola super, tam sme si fakt mohli vyskúšať, ako to chodí vo veľkej firme a to bolo fakt na nezaplatenie. Potom ale boli aj takí učitelia, kde som mala pocit, že len čakajú na zvonenie. Hodiny boli niekedy strašná nuda, polovica triedy sa nudila a čakala, kedy to už skončí. Len tak sa im nechcelo, alebo neviem. Zdalo sa mi, že niektoré tie predmety sú už proste zastaralé a tie učebne by si už fakt zaslúžili nejakú tú rekonštrukciu, človek sa tam necítil moc príjemne. Niekedy mi prišlo, že sa tam drží len na starých metódach a chýbalo mi také to dýchanie modernej doby. Celkovo je to tak, že tá škola mi dala veľa, ale aj veľa ma stála. Naučila ma, aké je to byť preč z domu, postaviť sa na vlastné nohy a vážiť si priateľstvá. Ale zároveň to bolo niekedy fakt ťažké a cítila som sa tam stratená. Kremnica ako mesto je pekná, historická, ale pre pubertiakov tam toho moc nebolo. Takže asi tak, záleží, čo od takej školy človek čaká a čo si z nej vezme. Pre mňa to bola proste jedna veľká životná kapitola.

Komentáre k Spojená škola internátna Československej armády 18, Kremnica

Od: Lenka