<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Spojená škola internátna Breziny 256, Prakovce	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/spojena-skola-internatna-breziny-256-prakovce/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/spojena-skola-internatna-breziny-256-prakovce/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:52:45 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Vieruška		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/spojena-skola-internatna-breziny-256-prakovce/#comment-8779</link>

		<dc:creator><![CDATA[Vieruška]]></dc:creator>
		<pubDate>Sat, 01 Mar 2025 21:49:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/spojena-skola-internatna-breziny-256-prakovce/#comment-8779</guid>

					<description><![CDATA[Keď sa ma niekto pýta na Spojenú školu v Prakovciach, vždy mi napadne taká zvláštna zmes pocitov. Pamätám si, ako som tam prvýkrát prišla a hneď ma udrela tá atmosféra – je to taký pokojnejší kút, trochu od ruky od všetkého toho mestského zhonu. Pre mňa to bolo zo začiatku také zvláštne, ako keby sa tam zastavil čas, ale zase na druhej strane, to malo svoje čaro. Čo sa mi naozaj páčilo, bolo to, že sa tam človek necítil ako len jedno číslo v dave. Mám pocit, že naši učitelia sa naozaj snažili poznať každého z nás. To individuálnejší prístup, keď si všimli, že niekto niečomu nerozumie, alebo že sa mu nedarí, to bolo super. Naozaj sa mi zdalo, že im záležalo na tom, aby sme niečo vedeli a nie len prešli ročníkom. V internáte to bolo tiež fajn, vytvorili sme si tam takú malú komunitu, kde sme si pomáhali a zažili kopec srandy. Cítila som sa tam celkom bezpečne a to je dôležité, keď si od rodiny ďaleko. Na druhej strane, to prostredie školy je predsa len už trochu staršie. Niekedy som si hovorila, že by to chcelo poriadne oživiť, možno aj nejaké modernejšie pomôcky, aby to vyučovanie bolo ešte zaujímavejšie. Občas to bolo také, že polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, lebo niektoré hodiny boli proste také suché, bez šťavy. Chápem, že nie každý predmet sa dá urobiť akčný, ale občas som mala pocit, že by sa to dalo aj lepšie. A keď sa na to pozriem z pohľadu príležitostí, tak si myslím, že by mohlo byť viac možností na nejaké krúžky alebo aktivity po škole. Niečo, čo by nás donútilo vyjsť z izieb a robiť niečo nové, iné. Aj keď bolo fajn, že sme sa poznali a trávili čas spolu, niekedy som si proste priala, aby tam bolo viac možností, kam ísť alebo čo robiť. Predsa len, byť tam zavretá cez týždeň, to vie byť niekedy dosť o nervy. Celkovo to bola taká škola, ktorá mi dala veľa do života, naučila ma byť samostatnou, ale zároveň som si z nej odniesla aj pocit, že niektoré veci by mohli byť modernejšie a dynamickejšie. Taký zvláštny mix, ale určite to bola skúsenosť, na ktorú nezabudnem.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď sa ma niekto pýta na Spojenú školu v Prakovciach, vždy mi napadne taká zvláštna zmes pocitov. Pamätám si, ako som tam prvýkrát prišla a hneď ma udrela tá atmosféra – je to taký pokojnejší kút, trochu od ruky od všetkého toho mestského zhonu. Pre mňa to bolo zo začiatku také zvláštne, ako keby sa tam zastavil čas, ale zase na druhej strane, to malo svoje čaro. Čo sa mi naozaj páčilo, bolo to, že sa tam človek necítil ako len jedno číslo v dave. Mám pocit, že naši učitelia sa naozaj snažili poznať každého z nás. To individuálnejší prístup, keď si všimli, že niekto niečomu nerozumie, alebo že sa mu nedarí, to bolo super. Naozaj sa mi zdalo, že im záležalo na tom, aby sme niečo vedeli a nie len prešli ročníkom. V internáte to bolo tiež fajn, vytvorili sme si tam takú malú komunitu, kde sme si pomáhali a zažili kopec srandy. Cítila som sa tam celkom bezpečne a to je dôležité, keď si od rodiny ďaleko. Na druhej strane, to prostredie školy je predsa len už trochu staršie. Niekedy som si hovorila, že by to chcelo poriadne oživiť, možno aj nejaké modernejšie pomôcky, aby to vyučovanie bolo ešte zaujímavejšie. Občas to bolo také, že polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, lebo niektoré hodiny boli proste také suché, bez šťavy. Chápem, že nie každý predmet sa dá urobiť akčný, ale občas som mala pocit, že by sa to dalo aj lepšie. A keď sa na to pozriem z pohľadu príležitostí, tak si myslím, že by mohlo byť viac možností na nejaké krúžky alebo aktivity po škole. Niečo, čo by nás donútilo vyjsť z izieb a robiť niečo nové, iné. Aj keď bolo fajn, že sme sa poznali a trávili čas spolu, niekedy som si proste priala, aby tam bolo viac možností, kam ísť alebo čo robiť. Predsa len, byť tam zavretá cez týždeň, to vie byť niekedy dosť o nervy. Celkovo to bola taká škola, ktorá mi dala veľa do života, naučila ma byť samostatnou, ale zároveň som si z nej odniesla aj pocit, že niektoré veci by mohli byť modernejšie a dynamickejšie. Taký zvláštny mix, ale určite to bola skúsenosť, na ktorú nezabudnem.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
