<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Spojená škola Československej armády 24, Martin	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/spojena-skola-ceskoslovenskej-armady-24-martin/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/spojena-skola-ceskoslovenskej-armady-24-martin/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:50:58 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Evička		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/spojena-skola-ceskoslovenskej-armady-24-martin/#comment-8477</link>

		<dc:creator><![CDATA[Evička]]></dc:creator>
		<pubDate>Sat, 21 Jun 2025 09:25:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/spojena-skola-ceskoslovenskej-armady-24-martin/#comment-8477</guid>

					<description><![CDATA[Tak som si povedala, že sa podelím o svoje pocity ohľadom Spojenej školy Československej armády v Martine, lebo človek predsa len rozmýšľa, kam svoje dieťa alebo seba samého vlastne posiela na pár rokov. Ja mám taký celkový dojem, že je to miesto, kde sa striedajú svetlé chvíle s tými trochu šedivšími. Začnem tým, čo sa mi naozaj páči. Mám pocit, že sa tu snažia ľudí pripraviť na reálny život, čo je pre mňa strašne dôležité. Nie je to len o tom, že ti niekto niečo vtrepe do hlavy a hotovo, ale skôr o tom, že si veci aj reálne vyskúšame. Viem si predstaviť, že taká prax vo veľkej firme, ktorú tu, myslím, ponúkajú, je na nezaplatenie. Človek hneď vie, na čo sa to všetko vlastne učí a vidí ten zmysel. A musím povedať, že niektorí vyučujúci sú naozaj úžasní. Je vidieť, že ich to baví, že to robia srdcom a dokážu tú svoju vášeň preniesť aj na nás. Vtedy je hodina radosť, nenudíš sa a čas letí ako bláznivý. Nie je to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale naozaj sa snažia niečo odovzdať. Ale zas na druhej strane, občas mám pocit, že sa tu ide podľa nejakej starej šablóny a na to, že každý sme iný, sa akosi zabúda. Niekedy sa mi zdá, že polovica triedy sa nudí a čaká na zvonenie, lebo výklad je taký, že by uspalo aj kamennú sochu. A to je veľká škoda, lebo potenciál by tam bol, len to občas akoby niekto zabudol, že učí živých ľudí a nie robotov. S tou komunikáciou je to niekedy tiež také kostrbaté. Človek má pocit, že sa informácie dostávajú k žiakom alebo rodičom takým záhadným spôsobom, že občas ani nevieme, čo sa deje, kým nie je neskoro. A aj keď sa škola snaží o moderné veci, niekedy vidno, že budova už má svoje roky, čo sa prejaví napríklad na takých detailoch, ako je teplota v triedach alebo stav niektorých priestorov. No a občas sa mi zdá, že na takých veciach ako individuálny prístup alebo podpora vlastných nápadov sa až tak veľmi nepracuje, čo je pre mňa osobne dosť dôležité, lebo predsa len chceme, aby si každý našiel tú svoju cestu.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Tak som si povedala, že sa podelím o svoje pocity ohľadom Spojenej školy Československej armády v Martine, lebo človek predsa len rozmýšľa, kam svoje dieťa alebo seba samého vlastne posiela na pár rokov. Ja mám taký celkový dojem, že je to miesto, kde sa striedajú svetlé chvíle s tými trochu šedivšími. Začnem tým, čo sa mi naozaj páči. Mám pocit, že sa tu snažia ľudí pripraviť na reálny život, čo je pre mňa strašne dôležité. Nie je to len o tom, že ti niekto niečo vtrepe do hlavy a hotovo, ale skôr o tom, že si veci aj reálne vyskúšame. Viem si predstaviť, že taká prax vo veľkej firme, ktorú tu, myslím, ponúkajú, je na nezaplatenie. Človek hneď vie, na čo sa to všetko vlastne učí a vidí ten zmysel. A musím povedať, že niektorí vyučujúci sú naozaj úžasní. Je vidieť, že ich to baví, že to robia srdcom a dokážu tú svoju vášeň preniesť aj na nás. Vtedy je hodina radosť, nenudíš sa a čas letí ako bláznivý. Nie je to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale naozaj sa snažia niečo odovzdať. Ale zas na druhej strane, občas mám pocit, že sa tu ide podľa nejakej starej šablóny a na to, že každý sme iný, sa akosi zabúda. Niekedy sa mi zdá, že polovica triedy sa nudí a čaká na zvonenie, lebo výklad je taký, že by uspalo aj kamennú sochu. A to je veľká škoda, lebo potenciál by tam bol, len to občas akoby niekto zabudol, že učí živých ľudí a nie robotov. S tou komunikáciou je to niekedy tiež také kostrbaté. Človek má pocit, že sa informácie dostávajú k žiakom alebo rodičom takým záhadným spôsobom, že občas ani nevieme, čo sa deje, kým nie je neskoro. A aj keď sa škola snaží o moderné veci, niekedy vidno, že budova už má svoje roky, čo sa prejaví napríklad na takých detailoch, ako je teplota v triedach alebo stav niektorých priestorov. No a občas sa mi zdá, že na takých veciach ako individuálny prístup alebo podpora vlastných nápadov sa až tak veľmi nepracuje, čo je pre mňa osobne dosť dôležité, lebo predsa len chceme, aby si každý našiel tú svoju cestu.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
