<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Špeciálna ZŠ Za parkom 966, Veľký Krtíš	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-za-parkom-966-velky-krtis/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-za-parkom-966-velky-krtis/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:54:58 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Márinka		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-za-parkom-966-velky-krtis/#comment-8940</link>

		<dc:creator><![CDATA[Márinka]]></dc:creator>
		<pubDate>Sun, 12 Jan 2025 09:09:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-za-parkom-966-velky-krtis/#comment-8940</guid>

					<description><![CDATA[Keď sme riešili, kam dcéru prihlásiť, Špeciálna ZŠ Za parkom vo Veľkom Krtíši bola jedna z prvých volieb, lebo som na ňu počula aj dobré, aj horšie veci, a hlavne som si myslela, že pre naše dieťa to bude to pravé. Už len ten názov, že Za parkom, znie tak príjemne, ako keby to bolo niekde v zeleni, kde je kľud. Zo začiatku som mala dosť stres, ale potom som sa trochu upokojila, lebo som videla, že sa tam snažia. Naozaj, niektorí tamojší zamestnanci sú proste anjeli, to musím povedať. Trpezlivosť, ktorú majú, je niečo neuveriteľné, ja by som to asi nikdy nedokázala. Je vidieť, že im na deťoch záleží, že sa k nim správajú s rešpektom a snažia sa pochopiť, čo každé jedno dieťa potrebuje. Dcéra sa mi vždycky tešila na niektoré krúžky, hlavne na také tie výtvarné, kde si mohli popustiť uzdu fantázii. Priestory školy sa mi zdali celkom fajn, čisto tam bolo a aj na výzdobe si dali záležať, takže to nepôsobilo tak chladno ako niektoré iné školy. Všimla som si aj, že majú rôzne pomôcky, ktoré pomáhajú deťom lepšie sa učiť a chápať veci, takže to nebolo len o nudnom sedení v lavici. Zdalo sa mi, že sa snažia, aby deti neboli len v škole, ale aby zažívali aj iné veci, rôzne výlety alebo také tie programy. Ale zase, človek si vždycky všíma aj veci, ktoré by mohli byť lepšie. Niekedy som mala pocit, že hoci sa snažia individuálne pristupovať ku každému, tých detí je tam proste tak veľa a s toľkými rôznymi potrebami, že to nemôže byť vždycky stopercentné. Raz mi dcéra prišla domov dosť smutná a sťažovala sa, že sa v škole nudila, lebo sa celý čas venovali niečomu, čo ju vôbec nebavilo alebo čo už dávno vedela. Vtedy som si pomyslela, či sa naozaj dá vyhovieť všetkým naraz, keď sú v triede deti s takými rôznymi diagnózami. Takisto komunikácia s rodičmi by mohla byť občas trošku lepšia. Niekedy som mala pocit, že sa musím pýtať a pýtať, aby som sa dozvedela, ako sa jej darí, namiesto toho, aby prišli s informáciami oni sami. A taká tá príprava na dospelosť a na to, čo bude po škole, mi pripadala trochu... no, ako to povedať... taká neistá. Mám pocit, že sa sústredia hlavne na ten školský život, čo je super, ale ako potom naše deti zapadnú do spoločnosti, do nejakej práce, to mi stále vŕta v hlave. Že aby to nebolo tak, že sa len pretĺkajú v tom ich bubline a potom ich to vonku čaká ako studená sprcha.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď sme riešili, kam dcéru prihlásiť, Špeciálna ZŠ Za parkom vo Veľkom Krtíši bola jedna z prvých volieb, lebo som na ňu počula aj dobré, aj horšie veci, a hlavne som si myslela, že pre naše dieťa to bude to pravé. Už len ten názov, že Za parkom, znie tak príjemne, ako keby to bolo niekde v zeleni, kde je kľud. Zo začiatku som mala dosť stres, ale potom som sa trochu upokojila, lebo som videla, že sa tam snažia. Naozaj, niektorí tamojší zamestnanci sú proste anjeli, to musím povedať. Trpezlivosť, ktorú majú, je niečo neuveriteľné, ja by som to asi nikdy nedokázala. Je vidieť, že im na deťoch záleží, že sa k nim správajú s rešpektom a snažia sa pochopiť, čo každé jedno dieťa potrebuje. Dcéra sa mi vždycky tešila na niektoré krúžky, hlavne na také tie výtvarné, kde si mohli popustiť uzdu fantázii. Priestory školy sa mi zdali celkom fajn, čisto tam bolo a aj na výzdobe si dali záležať, takže to nepôsobilo tak chladno ako niektoré iné školy. Všimla som si aj, že majú rôzne pomôcky, ktoré pomáhajú deťom lepšie sa učiť a chápať veci, takže to nebolo len o nudnom sedení v lavici. Zdalo sa mi, že sa snažia, aby deti neboli len v škole, ale aby zažívali aj iné veci, rôzne výlety alebo také tie programy. Ale zase, človek si vždycky všíma aj veci, ktoré by mohli byť lepšie. Niekedy som mala pocit, že hoci sa snažia individuálne pristupovať ku každému, tých detí je tam proste tak veľa a s toľkými rôznymi potrebami, že to nemôže byť vždycky stopercentné. Raz mi dcéra prišla domov dosť smutná a sťažovala sa, že sa v škole nudila, lebo sa celý čas venovali niečomu, čo ju vôbec nebavilo alebo čo už dávno vedela. Vtedy som si pomyslela, či sa naozaj dá vyhovieť všetkým naraz, keď sú v triede deti s takými rôznymi diagnózami. Takisto komunikácia s rodičmi by mohla byť občas trošku lepšia. Niekedy som mala pocit, že sa musím pýtať a pýtať, aby som sa dozvedela, ako sa jej darí, namiesto toho, aby prišli s informáciami oni sami. A taká tá príprava na dospelosť a na to, čo bude po škole, mi pripadala trochu&#8230; no, ako to povedať&#8230; taká neistá. Mám pocit, že sa sústredia hlavne na ten školský život, čo je super, ale ako potom naše deti zapadnú do spoločnosti, do nejakej práce, to mi stále vŕta v hlave. Že aby to nebolo tak, že sa len pretĺkajú v tom ich bubline a potom ich to vonku čaká ako studená sprcha.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
