<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Špeciálna ZŠ Vojenská 13, Košice-Staré Mesto	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-vojenska-13-kosice-stare-mesto/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-vojenska-13-kosice-stare-mesto/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:55:56 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Víťa		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-vojenska-13-kosice-stare-mesto/#comment-9007</link>

		<dc:creator><![CDATA[Víťa]]></dc:creator>
		<pubDate>Sun, 05 Oct 2025 09:07:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-vojenska-13-kosice-stare-mesto/#comment-9007</guid>

					<description><![CDATA[Keď som prvýkrát začala riešiť, kam pôjde naše dieťa, Špeciálna ZŠ na Vojenskej v Košiciach-Starom Meste bola jedna z možností, o ktorej som dosť premýšľala. Priznám sa, spočiatku som mala taký zvláštny pocit, predsa len, je to špeciálna škola, a človek má vždy v hlave nejaké predsudky alebo obavy. Ale poviem vám, že po nejakom čase, keď som videla, ako to tam funguje, som si uvedomila, že to nie je vôbec také, ako som si predstavovala. Mám pocit, že naozaj veľké plus je ten individuálny prístup. Učitelia a celý personál sa tam fakt snažia. Niekedy som si všimla, že sa s deťmi rozprávajú hodiny, aby pochopili, čo ich trápi alebo čo potrebujú. Nie je to ako na bežných školách, kde je v triede tridsať detí a učiteľka sa snaží udržať si prehľad o všetkých naraz. Tu sú triedy menšie a je vidieť, že každý žiak dostane tú pozornosť, ktorú potrebuje. Zdá sa mi, že si naozaj dávajú záležať na tom, aby si deti osvojili veci praktickou formou, aby sa im to nezunovalo a aby pochopili, prečo sa to učia. Nie je to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to teda nie. A čo sa týka podpory, majú tam všelijakých odborníkov, logopédov, špeciálnych pedagógov, čo je super. Cítiť, že sa snažia komplexne pomôcť. Atmosféra mi tam pripadala skôr ako v nejakej rodine, kde sa každý pozná a snaží sa navzájom pomáhať. Pre naše deti je to hrozne dôležité, aby sa cítili bezpečne a prijímané, a to som tam naozaj vnímala. Nie je tam taký ten stres, ako si pamätám zo svojej školy, kedy sa všetci len báli. Na druhej strane, je pravda, že priestory a vybavenie by si už zaslúžili nejakú väčšiu rekonštrukciu alebo aspoň omladenie. Niektoré veci už majú najlepšie roky za sebou a je vidieť, že financie asi nie sú nekonečné. Chápem, že to asi nie je len tak, ale predsa, trošku modernejšie pomôcky a krajšie triedy by určite prospeli nielen deťom, ale aj personálu. Niekedy sa mi zdá, že naši učitelia sú z toho všetkého už aj tak dosť vyšťavení a musia vymýšľať z ničoho niečo. Mám pocit, že to na nich dosť padá, aj keď sa snažia nedávať to najavo. Občas mám pocit, že aj keď sa všetci veľmi snažia, tak sú proste veci, ktoré škola sama nedokáže ovplyvniť. Myslím tým tie byrokratické prekážky alebo nejaké celkové nastavenie systému. Človek sa snaží, ale niekedy to proste nejde. Z dlhodobého hľadiska si myslím, že by to chcelo nejakú celkovú zmenu, aby školy ako táto mali viac podpory. Ale aj napriek týmto veciam, ktoré ma občas hnevajú alebo frustrujú, musím povedať, že snaha tam je vidieť.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď som prvýkrát začala riešiť, kam pôjde naše dieťa, Špeciálna ZŠ na Vojenskej v Košiciach-Starom Meste bola jedna z možností, o ktorej som dosť premýšľala. Priznám sa, spočiatku som mala taký zvláštny pocit, predsa len, je to špeciálna škola, a človek má vždy v hlave nejaké predsudky alebo obavy. Ale poviem vám, že po nejakom čase, keď som videla, ako to tam funguje, som si uvedomila, že to nie je vôbec také, ako som si predstavovala. Mám pocit, že naozaj veľké plus je ten individuálny prístup. Učitelia a celý personál sa tam fakt snažia. Niekedy som si všimla, že sa s deťmi rozprávajú hodiny, aby pochopili, čo ich trápi alebo čo potrebujú. Nie je to ako na bežných školách, kde je v triede tridsať detí a učiteľka sa snaží udržať si prehľad o všetkých naraz. Tu sú triedy menšie a je vidieť, že každý žiak dostane tú pozornosť, ktorú potrebuje. Zdá sa mi, že si naozaj dávajú záležať na tom, aby si deti osvojili veci praktickou formou, aby sa im to nezunovalo a aby pochopili, prečo sa to učia. Nie je to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to teda nie. A čo sa týka podpory, majú tam všelijakých odborníkov, logopédov, špeciálnych pedagógov, čo je super. Cítiť, že sa snažia komplexne pomôcť. Atmosféra mi tam pripadala skôr ako v nejakej rodine, kde sa každý pozná a snaží sa navzájom pomáhať. Pre naše deti je to hrozne dôležité, aby sa cítili bezpečne a prijímané, a to som tam naozaj vnímala. Nie je tam taký ten stres, ako si pamätám zo svojej školy, kedy sa všetci len báli. Na druhej strane, je pravda, že priestory a vybavenie by si už zaslúžili nejakú väčšiu rekonštrukciu alebo aspoň omladenie. Niektoré veci už majú najlepšie roky za sebou a je vidieť, že financie asi nie sú nekonečné. Chápem, že to asi nie je len tak, ale predsa, trošku modernejšie pomôcky a krajšie triedy by určite prospeli nielen deťom, ale aj personálu. Niekedy sa mi zdá, že naši učitelia sú z toho všetkého už aj tak dosť vyšťavení a musia vymýšľať z ničoho niečo. Mám pocit, že to na nich dosť padá, aj keď sa snažia nedávať to najavo. Občas mám pocit, že aj keď sa všetci veľmi snažia, tak sú proste veci, ktoré škola sama nedokáže ovplyvniť. Myslím tým tie byrokratické prekážky alebo nejaké celkové nastavenie systému. Človek sa snaží, ale niekedy to proste nejde. Z dlhodobého hľadiska si myslím, že by to chcelo nejakú celkovú zmenu, aby školy ako táto mali viac podpory. Ale aj napriek týmto veciam, ktoré ma občas hnevajú alebo frustrujú, musím povedať, že snaha tam je vidieť.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
