<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Špeciálna ZŠ Ul. SNP 49, Krompachy	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-ul-snp-49-krompachy/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-ul-snp-49-krompachy/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:56:09 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Stanka		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-ul-snp-49-krompachy/#comment-9032</link>

		<dc:creator><![CDATA[Stanka]]></dc:creator>
		<pubDate>Fri, 14 Mar 2025 12:05:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-ul-snp-49-krompachy/#comment-9032</guid>

					<description><![CDATA[Takže, keď sa ma niekto pýta na Špeciálnu základnú školu na ulici SNP v Krompachoch, mám v hlave kopec myšlienok. Priznám sa, nebolo to pre mňa vždy ľahké, ale celkovo mám pocit, že sa tam učitelia naozaj snažia. To prostredie je také, že tam človek cíti, že sa oňho niekto zaujíma, čo je super, lebo na normálnej škole by som sa asi stratila v dave. Učiteľky sú väčšinou fakt trpezlivé, vidno, že ich to baví a že sa venujú každému, ako najlepšie vedia. Naozaj sa snažia nájsť nejaký prístup, aby sme všetko pochopili. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to určite nie. Páči sa mi, že aj keď sme boli špeciálni, snažili sa pre nás vymýšľať rôzne aktivity. Občas sme mali nejaké divadielka, výlety alebo také tie akcie, čo aspoň trocha oživili tú školskú rutinu. Budova mi vždy prišla čistá a celkom aj útulná, aj keď nie je nejak super moderná, ale to je asi vedľajšie. Dôležitejšie je, že som sa tam cítila relatívne bezpečne a že tam nebol taký ten tlak ako inde. Na druhej strane, občas som mala pocit, že aj keď sa snažili, tak to nie vždy stačilo. Niekedy sa mi stalo, že polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, lebo to, čo sa preberalo, bolo buď príliš ľahké, alebo naopak príliš zložité pre niekoho iného, a učiteľky sa proste museli snažiť vyhovieť všetkým, čo je asi aj nemožné. Občas ma hnevalo, že sa sústredilo na to najzákladnejšie a akoby sa zabúdalo na to, že aj my máme nejaké sny a chceme sa posunúť niekam ďalej. Ako keby nás niekedy až príliš škatuľkovali. A hoci viem, že to nemajú ľahké, mám dojem, že niekedy by mohli viac komunikovať s rodičmi o tom, čo a ako ďalej. Cítila som, že niektoré veci sa riešili tak nejako po svojom a my študenti sme nie vždy vedeli, prečo sa tak rozhodlo. Ale celkovo si myslím, že pre niekoho, kto potrebuje taký ten individuálny prístup a trochu viac času na pochopenie, je to škola, kde sa človek nestratí a dostane sa mu starostlivosti, aj keď má svoje muchy.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Takže, keď sa ma niekto pýta na Špeciálnu základnú školu na ulici SNP v Krompachoch, mám v hlave kopec myšlienok. Priznám sa, nebolo to pre mňa vždy ľahké, ale celkovo mám pocit, že sa tam učitelia naozaj snažia. To prostredie je také, že tam človek cíti, že sa oňho niekto zaujíma, čo je super, lebo na normálnej škole by som sa asi stratila v dave. Učiteľky sú väčšinou fakt trpezlivé, vidno, že ich to baví a že sa venujú každému, ako najlepšie vedia. Naozaj sa snažia nájsť nejaký prístup, aby sme všetko pochopili. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to určite nie. Páči sa mi, že aj keď sme boli špeciálni, snažili sa pre nás vymýšľať rôzne aktivity. Občas sme mali nejaké divadielka, výlety alebo také tie akcie, čo aspoň trocha oživili tú školskú rutinu. Budova mi vždy prišla čistá a celkom aj útulná, aj keď nie je nejak super moderná, ale to je asi vedľajšie. Dôležitejšie je, že som sa tam cítila relatívne bezpečne a že tam nebol taký ten tlak ako inde. Na druhej strane, občas som mala pocit, že aj keď sa snažili, tak to nie vždy stačilo. Niekedy sa mi stalo, že polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, lebo to, čo sa preberalo, bolo buď príliš ľahké, alebo naopak príliš zložité pre niekoho iného, a učiteľky sa proste museli snažiť vyhovieť všetkým, čo je asi aj nemožné. Občas ma hnevalo, že sa sústredilo na to najzákladnejšie a akoby sa zabúdalo na to, že aj my máme nejaké sny a chceme sa posunúť niekam ďalej. Ako keby nás niekedy až príliš škatuľkovali. A hoci viem, že to nemajú ľahké, mám dojem, že niekedy by mohli viac komunikovať s rodičmi o tom, čo a ako ďalej. Cítila som, že niektoré veci sa riešili tak nejako po svojom a my študenti sme nie vždy vedeli, prečo sa tak rozhodlo. Ale celkovo si myslím, že pre niekoho, kto potrebuje taký ten individuálny prístup a trochu viac času na pochopenie, je to škola, kde sa človek nestratí a dostane sa mu starostlivosti, aj keď má svoje muchy.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
