<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Špeciálna ZŠ Třebíčska 16, Humenné	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-trebicska-16-humenne/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-trebicska-16-humenne/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:55:12 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Jana		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-trebicska-16-humenne/#comment-8956</link>

		<dc:creator><![CDATA[Jana]]></dc:creator>
		<pubDate>Thu, 26 Jun 2025 10:00:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-trebicska-16-humenne/#comment-8956</guid>

					<description><![CDATA[Takže, čo ti poviem k tej Špeciálnej základnej škole na Třebíčskej v Humennom... Keď som rozmýšľala, kam pôjde moja dcéra, bolo to pre mňa dosť náročné. Človek má v hlave milión otázok a hlavne chce, aby sa jeho dieťaťu dostala tá najlepšia starostlivosť a aby sa tam cítilo dobre, že? Mám pocit, že prístup učiteľov je tam taký... veľmi ľudský a individuálny. Naozaj sa snažia, aby si každé dieťa našlo to svoje tempo a aby sa mu venovali, keď to potrebuje. Nie je to tam o tom, že by niekto bol len tak odložený v kúte, to vôbec nie. V triedach je menej detí, a to je podľa mňa obrovská výhoda, lebo učitelia sa môžu venovať každému viac. Pamätám si, ako mi jedna učiteľka hovorila, že aj malý pokrok je veľký pokrok, a to tam naozaj vidno. Dcéra sa tam celkom rýchlo aklimatizovala, čo ma na začiatku dosť prekvapilo a potešilo. A čo sa mi naozaj páči, je, že sa tam veľa venujú takým tým praktickým veciam do života. Nie je to len bifľovanie poučiek, ale skôr ako si napríklad niečo sami spraviť alebo ako sa postarať o seba, čo je pre tieto deti asi to najdôležitejšie. Niekedy nám aj doniesli domov niečo, čo sami vyrobili, a to ma vždy zahrialo pri srdci. Na druhej strane, občas mám pocit, že tempo je pre niektoré deti až príliš pomalé. Že tie, čo by aj chceli viac, sa občas tak trošku nudili a čakali na zvonenie. To je taký môj osobný pocit, samozrejme. Niekedy som si myslela, že by mohli viac tlačiť na plyn v niektorých predmetoch, aby ich viac pripravili na život tam vonku. Aj tá komunikácia s rodičmi... niekedy sa mi zdá, že by to mohlo byť lepšie. Že by sme sa mohli dozvedieť viac o tom, čo a ako, bez toho, aby som sa musela stále niečo pýtať. Niekedy mi príde, že to vybavenie školy je také... no, staršie. Že by sa možno zišlo nejaké novšie veci, aby sa deti mohli učiť aj s modernými technológiami, ktoré sú už dnes všade. Niežeby neboli žiadne aktivity navyše, ale chcelo by to asi viac pestrej ponuky, aby si každé dieťa našlo to svoje a mohlo sa rozvíjať aj mimo vyučovania. A potom, po skončení školy, mám taký pocit, že tie možnosti na pokračovanie v štúdiu alebo nájdenie práce sú pre tieto deti stále dosť obmedzené, a tá škola ich na to možno úplne nepripraví tak, ako by som si predstavovala. Ale to je asi problém celého nášho systému, nie len tejto školy, zdá sa mi.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Takže, čo ti poviem k tej Špeciálnej základnej škole na Třebíčskej v Humennom&#8230; Keď som rozmýšľala, kam pôjde moja dcéra, bolo to pre mňa dosť náročné. Človek má v hlave milión otázok a hlavne chce, aby sa jeho dieťaťu dostala tá najlepšia starostlivosť a aby sa tam cítilo dobre, že? Mám pocit, že prístup učiteľov je tam taký&#8230; veľmi ľudský a individuálny. Naozaj sa snažia, aby si každé dieťa našlo to svoje tempo a aby sa mu venovali, keď to potrebuje. Nie je to tam o tom, že by niekto bol len tak odložený v kúte, to vôbec nie. V triedach je menej detí, a to je podľa mňa obrovská výhoda, lebo učitelia sa môžu venovať každému viac. Pamätám si, ako mi jedna učiteľka hovorila, že aj malý pokrok je veľký pokrok, a to tam naozaj vidno. Dcéra sa tam celkom rýchlo aklimatizovala, čo ma na začiatku dosť prekvapilo a potešilo. A čo sa mi naozaj páči, je, že sa tam veľa venujú takým tým praktickým veciam do života. Nie je to len bifľovanie poučiek, ale skôr ako si napríklad niečo sami spraviť alebo ako sa postarať o seba, čo je pre tieto deti asi to najdôležitejšie. Niekedy nám aj doniesli domov niečo, čo sami vyrobili, a to ma vždy zahrialo pri srdci. Na druhej strane, občas mám pocit, že tempo je pre niektoré deti až príliš pomalé. Že tie, čo by aj chceli viac, sa občas tak trošku nudili a čakali na zvonenie. To je taký môj osobný pocit, samozrejme. Niekedy som si myslela, že by mohli viac tlačiť na plyn v niektorých predmetoch, aby ich viac pripravili na život tam vonku. Aj tá komunikácia s rodičmi&#8230; niekedy sa mi zdá, že by to mohlo byť lepšie. Že by sme sa mohli dozvedieť viac o tom, čo a ako, bez toho, aby som sa musela stále niečo pýtať. Niekedy mi príde, že to vybavenie školy je také&#8230; no, staršie. Že by sa možno zišlo nejaké novšie veci, aby sa deti mohli učiť aj s modernými technológiami, ktoré sú už dnes všade. Niežeby neboli žiadne aktivity navyše, ale chcelo by to asi viac pestrej ponuky, aby si každé dieťa našlo to svoje a mohlo sa rozvíjať aj mimo vyučovania. A potom, po skončení školy, mám taký pocit, že tie možnosti na pokračovanie v štúdiu alebo nájdenie práce sú pre tieto deti stále dosť obmedzené, a tá škola ich na to možno úplne nepripraví tak, ako by som si predstavovala. Ale to je asi problém celého nášho systému, nie len tejto školy, zdá sa mi.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
