<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Špeciálna ZŠ Tehelná 23, Lipany	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-tehelna-23-lipany/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-tehelna-23-lipany/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:55:42 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Kristi		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-tehelna-23-lipany/#comment-8988</link>

		<dc:creator><![CDATA[Kristi]]></dc:creator>
		<pubDate>Sat, 21 Jun 2025 10:51:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-tehelna-23-lipany/#comment-8988</guid>

					<description><![CDATA[Keď sa mi prvýkrát naskytla možnosť dať dcérku do Špeciálnej ZŠ na Tehelnej v Lipanoch, mala som taký zvláštny pocit. Predsa len, špeciálna škola, človek má v hlave rôzne predsudky, však to poznáte. Ale musím povedať, že po tých rokoch, čo tam už dcérka chodí, sa mi to v hlave dosť prehodnotilo. Úplne najviac si cením asi to, že tam je taký pokoj a pochopenie. Dcérka sa v normálnej škole trápila, tam ju proste nikto nechápal, ale tu? Vidím, že na ňu tam naozaj majú čas. Naozaj sa mi páči, že tie triedy sú tam malé, nie je to ako v bežnej škole, kde má jeden učiteľ tridsať detí a proste sa nemôže venovať nikomu poriadne. Tam sa učitelia fakt snažia nájsť cestu ku každému, a aj keď máme tie naše horšie dni, nikto nerobí drámu, skôr sa snažia pomôcť. Mám pocit, že tam tie deti nie sú len nejaké čísla. Tiež je super, že tam majú logopéda a rôzne tie terapie priamo v škole, nemusím s ňou všade poobede behať po meste, čo je pre mňa obrovská úspora času aj nervov. Dcérka sa už aj celkom zlepšila v rozprávaní, čo mi predtým nikto nevedel zaručiť. Nie je to tak, že by tam len sedeli a púšťali im filmy, aby zabili čas. Vidím, že sa snažia, aby sa aj niečo naučili a posúvali sa dopredu. A hlavne, dcérka chodí domov spokojnejšia, menej plače a ráno sa do školy dokonca teší, čo je pre mňa hlavné. Na druhej strane, samozrejme, nie je všetko ružové. Škola je predsa len už staršia budova a vidno to na vybavení. Niektoré veci by si už zaslúžili modernizáciu, ale zase chápem, že peňazí je asi vždy málo. Občas mám pocit, že by mohli viac pracovať na tej príprave detí na to, čo bude po škole, na nejakú prax alebo také niečo, aby sa potom vedeli lepšie uplatniť. Viem, že to je ťažké, ale taká je realita. Občas aj tá komunikácia s rodičmi mohla byť intenzívnejšia, niekedy sa dozviem veci až neskoro alebo len tak náhodou. Ale zase, keď už sa niečo rieši, tak je tam snaha a ochota pomôcť. Celkovo mám z tej školy celkom dobrý pocit. Aj keď sú tam veci, ktoré by sa dali zlepšiť, tie pozitíva pre mňa a pre dcérku prevyšujú. Je pre mňa dôležité, že tam nájde svoje miesto a že sa jej tam nikto nesmeje.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď sa mi prvýkrát naskytla možnosť dať dcérku do Špeciálnej ZŠ na Tehelnej v Lipanoch, mala som taký zvláštny pocit. Predsa len, špeciálna škola, človek má v hlave rôzne predsudky, však to poznáte. Ale musím povedať, že po tých rokoch, čo tam už dcérka chodí, sa mi to v hlave dosť prehodnotilo. Úplne najviac si cením asi to, že tam je taký pokoj a pochopenie. Dcérka sa v normálnej škole trápila, tam ju proste nikto nechápal, ale tu? Vidím, že na ňu tam naozaj majú čas. Naozaj sa mi páči, že tie triedy sú tam malé, nie je to ako v bežnej škole, kde má jeden učiteľ tridsať detí a proste sa nemôže venovať nikomu poriadne. Tam sa učitelia fakt snažia nájsť cestu ku každému, a aj keď máme tie naše horšie dni, nikto nerobí drámu, skôr sa snažia pomôcť. Mám pocit, že tam tie deti nie sú len nejaké čísla. Tiež je super, že tam majú logopéda a rôzne tie terapie priamo v škole, nemusím s ňou všade poobede behať po meste, čo je pre mňa obrovská úspora času aj nervov. Dcérka sa už aj celkom zlepšila v rozprávaní, čo mi predtým nikto nevedel zaručiť. Nie je to tak, že by tam len sedeli a púšťali im filmy, aby zabili čas. Vidím, že sa snažia, aby sa aj niečo naučili a posúvali sa dopredu. A hlavne, dcérka chodí domov spokojnejšia, menej plače a ráno sa do školy dokonca teší, čo je pre mňa hlavné. Na druhej strane, samozrejme, nie je všetko ružové. Škola je predsa len už staršia budova a vidno to na vybavení. Niektoré veci by si už zaslúžili modernizáciu, ale zase chápem, že peňazí je asi vždy málo. Občas mám pocit, že by mohli viac pracovať na tej príprave detí na to, čo bude po škole, na nejakú prax alebo také niečo, aby sa potom vedeli lepšie uplatniť. Viem, že to je ťažké, ale taká je realita. Občas aj tá komunikácia s rodičmi mohla byť intenzívnejšia, niekedy sa dozviem veci až neskoro alebo len tak náhodou. Ale zase, keď už sa niečo rieši, tak je tam snaha a ochota pomôcť. Celkovo mám z tej školy celkom dobrý pocit. Aj keď sú tam veci, ktoré by sa dali zlepšiť, tie pozitíva pre mňa a pre dcérku prevyšujú. Je pre mňa dôležité, že tam nájde svoje miesto a že sa jej tam nikto nesmeje.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
