<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Špeciálna ZŠ Slovenského raja 16, Letanovce	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-slovenskeho-raja-16-letanovce/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-slovenskeho-raja-16-letanovce/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sun, 19 Oct 2025 10:21:00 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Stani		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-slovenskeho-raja-16-letanovce/#comment-9033</link>

		<dc:creator><![CDATA[Stani]]></dc:creator>
		<pubDate>Sun, 19 Oct 2025 10:21:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-slovenskeho-raja-16-letanovce/#comment-9033</guid>

					<description><![CDATA[Keď som riešila, kam moje dieťa pôjde do školy, mala som celkom dosť obavy, lebo predsalen, špeciálna škola je iná a človek si nie je nikdy istý, čo ho tam čaká. Ale musím povedať, že v Letanovciach ma prekvapilo pár vecí, aj keď, samozrejme, našli sa aj také, čo ma sklamali. Čo sa mi naozaj páči, je, že sa tam každému dieťaťu snažia venovať tak nejak inak. Nie je to také to, že všetci rovnako a basta. Vidno, že sa tam učitelia snažia pochopiť, čo komu ide a čoho sa možno bojí. Mám pocit, že sa naozaj snažia nájsť cestu, ako ich motivovať. A tie menšie triedy sú podľa mňa obrovské plus. Nie je to žiadna preplnená hala, kde by sa moje dieťa stratilo v dave. Učitelia ich vidia, počujú, vedia, kto je kto, a to je pre takéto deti naozaj kľúčové. A teda, čo sa mi páči, je aj to, že sa tam decká nenudia len v triede. Chodili aj na nejaké výlety, do tej krásnej prírody tam u nich, to je v tom Slovenskom raji proste jasná voľba a decká z toho boli vždy celkom hotové, v dobrom slova zmysle. Na druhej strane, mám pocit, že niektoré veci by už potrebovali poriadne refreshnúť. Občas som si hovorila, že či nemajú dosť peňazí na nové pomôcky, alebo proste len nejako tak... stagnujú? Akože, niektoré triedy vyzerajú, akoby sa tam zastavil čas, a to je pre decká škoda. Chápem, že financie asi nie sú nekonečné, ale taká tá moderná výbava by pomohla. A vieš čo, občas som si pripadala, že neviem, čo sa v škole deje. Akože, informácie mi sem-tam prišli tak, že už bolo neskoro, alebo som sa ich musela dosť domáhať. Chcela by som vedieť viac, čo sa tam s mojou dcérou deje, ako sa jej darí, čo ju trápi, a nie len raz za čas nejaký papier. Keď som sa rozprávala s dcérou o niektorých hodinách, mala som pocit, že sa tam občas len tak prežíva. Že polovica triedy sa nudí a čaká na zvonenie, lebo im to proste nič nehovorí, alebo ich to nezaujalo. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale zase, ani to nebola nejaká mega show, ktorá by ich strhla. Chýbala mi tam možno taká väčšia iskra, aby sa decká tešili, čo nové sa dnes naučia. Čo sa týka toho, čo bude po škole, tak s týmto nemám osobnú skúsenosť, ale občas mám pocit, že by sa dalo viac potlačiť to, aby deti vedeli, čo ďalej. Aby mali nejakú jasnejšiu predstavu, čo s nimi bude po tých deviatich rokoch.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď som riešila, kam moje dieťa pôjde do školy, mala som celkom dosť obavy, lebo predsalen, špeciálna škola je iná a človek si nie je nikdy istý, čo ho tam čaká. Ale musím povedať, že v Letanovciach ma prekvapilo pár vecí, aj keď, samozrejme, našli sa aj také, čo ma sklamali. Čo sa mi naozaj páči, je, že sa tam každému dieťaťu snažia venovať tak nejak inak. Nie je to také to, že všetci rovnako a basta. Vidno, že sa tam učitelia snažia pochopiť, čo komu ide a čoho sa možno bojí. Mám pocit, že sa naozaj snažia nájsť cestu, ako ich motivovať. A tie menšie triedy sú podľa mňa obrovské plus. Nie je to žiadna preplnená hala, kde by sa moje dieťa stratilo v dave. Učitelia ich vidia, počujú, vedia, kto je kto, a to je pre takéto deti naozaj kľúčové. A teda, čo sa mi páči, je aj to, že sa tam decká nenudia len v triede. Chodili aj na nejaké výlety, do tej krásnej prírody tam u nich, to je v tom Slovenskom raji proste jasná voľba a decká z toho boli vždy celkom hotové, v dobrom slova zmysle. Na druhej strane, mám pocit, že niektoré veci by už potrebovali poriadne refreshnúť. Občas som si hovorila, že či nemajú dosť peňazí na nové pomôcky, alebo proste len nejako tak&#8230; stagnujú? Akože, niektoré triedy vyzerajú, akoby sa tam zastavil čas, a to je pre decká škoda. Chápem, že financie asi nie sú nekonečné, ale taká tá moderná výbava by pomohla. A vieš čo, občas som si pripadala, že neviem, čo sa v škole deje. Akože, informácie mi sem-tam prišli tak, že už bolo neskoro, alebo som sa ich musela dosť domáhať. Chcela by som vedieť viac, čo sa tam s mojou dcérou deje, ako sa jej darí, čo ju trápi, a nie len raz za čas nejaký papier. Keď som sa rozprávala s dcérou o niektorých hodinách, mala som pocit, že sa tam občas len tak prežíva. Že polovica triedy sa nudí a čaká na zvonenie, lebo im to proste nič nehovorí, alebo ich to nezaujalo. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale zase, ani to nebola nejaká mega show, ktorá by ich strhla. Chýbala mi tam možno taká väčšia iskra, aby sa decká tešili, čo nové sa dnes naučia. Čo sa týka toho, čo bude po škole, tak s týmto nemám osobnú skúsenosť, ale občas mám pocit, že by sa dalo viac potlačiť to, aby deti vedeli, čo ďalej. Aby mali nejakú jasnejšiu predstavu, čo s nimi bude po tých deviatich rokoch.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
