<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Špeciálna ZŠ Školská 158, Bačkov	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-skolska-158-backov/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-skolska-158-backov/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:56:22 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Iva		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-skolska-158-backov/#comment-9042</link>

		<dc:creator><![CDATA[Iva]]></dc:creator>
		<pubDate>Sun, 20 Apr 2025 18:53:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-skolska-158-backov/#comment-9042</guid>

					<description><![CDATA[Keď som hľadala pre moje dieťa školu, kde mu naozaj budú rozumieť a mať s ním trpezlivosť, na Školskú v Bačkove som narazila dosť často v diskusiách. Nakoniec som sa rozhodla, že to skúsim, veď čo už. Mám pocit, že to je také typické pre tieto špeciálne školy – na jednej strane vidíte obrovské úsilie a srdce, na druhej strane zas limity, s ktorými sa musia každý deň boriť. Musím povedať, že niektoré pani učiteľky sú tam úplné srdciarky. Je na nich vidieť, že tú prácu robia, lebo im na deťoch záleží, nie len pre ten plat. Moja dcéra mi často rozprávala, ako jej konkrétne pani učiteľka pomohla s niečím, čo jej doma nešlo. A vďaka tomu, že tie triedy sú menšie, má pocit, že sa jej venujú viac, čo je pre ňu kľúčové. Naozaj sa snažia, aby deti niečo pochopili a robili aj niečo iné ako len sedeli a počúvali – nie je to tak, že by im len púšťali filmy, aby zabili čas, to zas nie. Ale potom sú tu aj tie iné veci, čo ma dosť mrzia. Zase mám pocit, že niektoré hodiny sú proste len tak, aby prešli. Dcéra mi niekedy rozprávala, že sa polovica triedy nudila a čakala na zvonenie, hlavne keď sa preberalo niečo, čo už dávno vedeli alebo im to proste nič nedalo. Chýba mi tam taká tá iskra a možno aj viac moderných vecí, nejaké novšie pomôcky, všetko mi tam príde také staré a opotrebované. Keď som sa niekedy snažila riešiť s vedením nejaké veci, zdalo sa mi, že to trvalo veky, kým sa niečo pohlo, ak sa vôbec pohlo. Bola to taká byrokracia, že človeka to niekedy aj odradilo. Raz sa stalo, že moje dieťa malo taký menší problém s iným žiakom, a trvalo dosť dlho, kým sa to nejako riešilo. Mala som vtedy taký zvláštny pocit, akoby sa to zametalo pod koberec, aby neboli zbytočné problémy, čo ma dosť sklamalo. Viem, že sa snažia, ale v takýchto citlivých veciach by som ocenila rýchlejšiu a jasnejšiu komunikáciu. Neviem presne, ako to je s prípravou detí na nejakú ďalšiu školu alebo prácu, s týmto nemám osobnú skúsenosť, ale počula som, že to tam nie je vždy úplne ružové. Sú chvíle, kedy som nadšená z prístupu a posunu mojej dcéry, a potom zas také, kedy som si povzdychla a pýtala sa, či je to naozaj to najlepšie pre moje dieťa.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď som hľadala pre moje dieťa školu, kde mu naozaj budú rozumieť a mať s ním trpezlivosť, na Školskú v Bačkove som narazila dosť často v diskusiách. Nakoniec som sa rozhodla, že to skúsim, veď čo už. Mám pocit, že to je také typické pre tieto špeciálne školy – na jednej strane vidíte obrovské úsilie a srdce, na druhej strane zas limity, s ktorými sa musia každý deň boriť. Musím povedať, že niektoré pani učiteľky sú tam úplné srdciarky. Je na nich vidieť, že tú prácu robia, lebo im na deťoch záleží, nie len pre ten plat. Moja dcéra mi často rozprávala, ako jej konkrétne pani učiteľka pomohla s niečím, čo jej doma nešlo. A vďaka tomu, že tie triedy sú menšie, má pocit, že sa jej venujú viac, čo je pre ňu kľúčové. Naozaj sa snažia, aby deti niečo pochopili a robili aj niečo iné ako len sedeli a počúvali – nie je to tak, že by im len púšťali filmy, aby zabili čas, to zas nie. Ale potom sú tu aj tie iné veci, čo ma dosť mrzia. Zase mám pocit, že niektoré hodiny sú proste len tak, aby prešli. Dcéra mi niekedy rozprávala, že sa polovica triedy nudila a čakala na zvonenie, hlavne keď sa preberalo niečo, čo už dávno vedeli alebo im to proste nič nedalo. Chýba mi tam taká tá iskra a možno aj viac moderných vecí, nejaké novšie pomôcky, všetko mi tam príde také staré a opotrebované. Keď som sa niekedy snažila riešiť s vedením nejaké veci, zdalo sa mi, že to trvalo veky, kým sa niečo pohlo, ak sa vôbec pohlo. Bola to taká byrokracia, že človeka to niekedy aj odradilo. Raz sa stalo, že moje dieťa malo taký menší problém s iným žiakom, a trvalo dosť dlho, kým sa to nejako riešilo. Mala som vtedy taký zvláštny pocit, akoby sa to zametalo pod koberec, aby neboli zbytočné problémy, čo ma dosť sklamalo. Viem, že sa snažia, ale v takýchto citlivých veciach by som ocenila rýchlejšiu a jasnejšiu komunikáciu. Neviem presne, ako to je s prípravou detí na nejakú ďalšiu školu alebo prácu, s týmto nemám osobnú skúsenosť, ale počula som, že to tam nie je vždy úplne ružové. Sú chvíle, kedy som nadšená z prístupu a posunu mojej dcéry, a potom zas také, kedy som si povzdychla a pýtala sa, či je to naozaj to najlepšie pre moje dieťa.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
