<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Špeciálna ZŠ s VJM Ádorská ulica 5400, Dunajská Streda	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-s-vjm-adorska-ulica-5400-dunajska-streda/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-s-vjm-adorska-ulica-5400-dunajska-streda/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:53:20 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Lucka		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-s-vjm-adorska-ulica-5400-dunajska-streda/#comment-8828</link>

		<dc:creator><![CDATA[Lucka]]></dc:creator>
		<pubDate>Wed, 10 Sep 2025 11:18:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-s-vjm-adorska-ulica-5400-dunajska-streda/#comment-8828</guid>

					<description><![CDATA[Takže, rozhodnúť sa pre tú správnu školu pre dieťa, ktoré potrebuje špeciálny prístup, to je fakt oriešok. My sme skončili na Ádorskej ulici v Dunajskej Strede a mám k tomu taký... no, dosť silný pocit, že je tam aj svetlo, aj tieň. Na jednej strane, musím povedať, že sú tam učiteľky, ktoré fakt vidia v deťoch potenciál. Je vidieť, že im záleží na tom, aby sa posúvali dopredu, aj keď to ide pomalšie. Keď som videla, ako sa snažili pripraviť nejaké tie projekty alebo aktivity, aby deti zaujali, to ma fakt potešilo. Nie je to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to určite nie. Niektoré hodiny sú fakt viditeľne prepracované a deťom sa to potom aj páči. Mám pocit, že sa snažia, aby to pre tie deti bolo aj niečo iné ako len sedenie v lavici. A to je, myslím, pre špeciálne školy veľmi dôležité. Ale potom prídu tie momenty, keď mám z toho taký zvláštny, skôr smutný pocit. Zdá sa mi, že niekedy je to tam skôr o tom, že učitelia sú strašne preťažení. Je mi jasné, že to nie je ľahká práca, ale občas mi príde, že sú už takí unavení, že im uniká tá individuálna pozornosť. Vidím, že v triede to niekedy žije len na jednej strane a zvyšok detí je tam tak nejak do počtu, len čakajú na koniec hodiny. S týmto nemám osobnú skúsenosť s každou učiteľkou, ale zdá sa mi, že niekde proste chýba tá iskra a motivácia, čo je naozaj škoda, lebo deti to vycítia. Tiež si myslím, že komunikácia by mohla byť lepšia. Niekedy mám pocit, že sa dozviem veci až na poslednú chvíľu, alebo sa musím pýtať viackrát, aby som dostala jasnú odpoveď. A zase, viem, že majú veľa práce, ale pre nás, rodičov, je to dôležité, aby sme vedeli, čo sa deje a ako na tom naše dieťa je. Niekedy mi príde, že sa tam proste neriešia veci, ktoré by sa mali, a to ma trochu trápi. Celkovo mám z toho dojem, že škola má potenciál, len niekedy sa stratí v tom každodennom zhone a náročnosti práce s deťmi, ktoré potrebujú naozaj veľa.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Takže, rozhodnúť sa pre tú správnu školu pre dieťa, ktoré potrebuje špeciálny prístup, to je fakt oriešok. My sme skončili na Ádorskej ulici v Dunajskej Strede a mám k tomu taký&#8230; no, dosť silný pocit, že je tam aj svetlo, aj tieň. Na jednej strane, musím povedať, že sú tam učiteľky, ktoré fakt vidia v deťoch potenciál. Je vidieť, že im záleží na tom, aby sa posúvali dopredu, aj keď to ide pomalšie. Keď som videla, ako sa snažili pripraviť nejaké tie projekty alebo aktivity, aby deti zaujali, to ma fakt potešilo. Nie je to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to určite nie. Niektoré hodiny sú fakt viditeľne prepracované a deťom sa to potom aj páči. Mám pocit, že sa snažia, aby to pre tie deti bolo aj niečo iné ako len sedenie v lavici. A to je, myslím, pre špeciálne školy veľmi dôležité. Ale potom prídu tie momenty, keď mám z toho taký zvláštny, skôr smutný pocit. Zdá sa mi, že niekedy je to tam skôr o tom, že učitelia sú strašne preťažení. Je mi jasné, že to nie je ľahká práca, ale občas mi príde, že sú už takí unavení, že im uniká tá individuálna pozornosť. Vidím, že v triede to niekedy žije len na jednej strane a zvyšok detí je tam tak nejak do počtu, len čakajú na koniec hodiny. S týmto nemám osobnú skúsenosť s každou učiteľkou, ale zdá sa mi, že niekde proste chýba tá iskra a motivácia, čo je naozaj škoda, lebo deti to vycítia. Tiež si myslím, že komunikácia by mohla byť lepšia. Niekedy mám pocit, že sa dozviem veci až na poslednú chvíľu, alebo sa musím pýtať viackrát, aby som dostala jasnú odpoveď. A zase, viem, že majú veľa práce, ale pre nás, rodičov, je to dôležité, aby sme vedeli, čo sa deje a ako na tom naše dieťa je. Niekedy mi príde, že sa tam proste neriešia veci, ktoré by sa mali, a to ma trochu trápi. Celkovo mám z toho dojem, že škola má potenciál, len niekedy sa stratí v tom každodennom zhone a náročnosti práce s deťmi, ktoré potrebujú naozaj veľa.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
