<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Špeciálna ZŠ s MŠ internátnou Duchnovičova 479, Medzilaborce	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-s-ms-internatnou-duchnovicova-479-medzilaborce/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-s-ms-internatnou-duchnovicova-479-medzilaborce/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:55:26 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Helenička		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-s-ms-internatnou-duchnovicova-479-medzilaborce/#comment-8970</link>

		<dc:creator><![CDATA[Helenička]]></dc:creator>
		<pubDate>Thu, 13 Feb 2025 13:43:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-s-ms-internatnou-duchnovicova-479-medzilaborce/#comment-8970</guid>

					<description><![CDATA[Takže, rozhodnúť sa dať dieťa do Špeciálnej ZŠ s MŠ internátnej na Duchnovičovej bolo pre mňa fakt ťažké. Vieš, nikto nechce, aby jeho dieťa muselo chodiť do špeciálnej školy, ale keď už to tak je, tak hľadáš to najlepšie. Ja som mala zo začiatku všelijaké pocity, ale snažila som sa pozerať na to čo najobjektívnejšie. Moja malá chodila najprv do škôlky a tam musím povedať, že som bola celkom spokojná. Vyzeralo to tak, že pani učiteľky sa o deti starajú naozaj pekne, vidno, že na to majú aj vzdelanie, aj srdce. Často mi hovorila, čo všetko robili, že maľovali, spievali, hrali sa s rôznymi pomôckami. Mala som pocit, že k deťom pristupujú individuálne a snažia sa im naozaj pomôcť rozvíjať sa. Vlastne, tam som bola fakt bez stresu, že je o ňu dobre postarané. Keď prešla do základnej školy, tam už to bolo trošku iné. Niektorí pedagógovia sú vážne super, vidno na nich, že majú kopu skúseností a vedia, ako na tieto naše deti. Naozaj sa snažia, aby ich naučili aj praktické veci, nielen bifľovanie. Nechodia tam len sedieť a čakať na zvonenie, často robia aj niečo, čo ich baví a čo im pomôže v bežnom živote. To ma naozaj teší. Ale potom sú tam aj takí, u ktorých mám pocit, že si proste len odrobia svoje. Nie je to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to nie, ale občas som mala pocit, že sa polovica triedy proste nudila a čakala, kedy to skončí. Tam by sa určite zišlo trošku viac tej iskry a nadšenia. Čo sa týka internátu, to je taká dvojsečná zbraň. Na jednej strane je super, že deti majú nejaký režim, že sa o ne starajú celý deň, majú teplú stravu, môžu si urobiť úlohy a sú pod dohľadom. Mám pocit, že je tam bezpečné prostredie. Ale na druhej strane, je to predsa len internát. Nikdy to nie je domov, aj keď sa snažia. Niekedy mi tak pripadá, že je to tam také príliš štrukturované, málo priestoru na vlastnú iniciatívu, alebo taký ten rodinný pocit. Aj keď viem, že sa snažia, aby to bolo pre deti príjemné. Tiež sa mi zdá, že komunikácia medzi školou a rodičmi by mohla byť občas lepšia, aby sme vedeli viac, čo sa tam deje a ako sa nášmu dieťaťu darí, aké pokroky robí. Ale inak, celkovo mám pocit, že deti sa tam naučia fungovať aj v kolektíve, čo je pre ne dôležité.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Takže, rozhodnúť sa dať dieťa do Špeciálnej ZŠ s MŠ internátnej na Duchnovičovej bolo pre mňa fakt ťažké. Vieš, nikto nechce, aby jeho dieťa muselo chodiť do špeciálnej školy, ale keď už to tak je, tak hľadáš to najlepšie. Ja som mala zo začiatku všelijaké pocity, ale snažila som sa pozerať na to čo najobjektívnejšie. Moja malá chodila najprv do škôlky a tam musím povedať, že som bola celkom spokojná. Vyzeralo to tak, že pani učiteľky sa o deti starajú naozaj pekne, vidno, že na to majú aj vzdelanie, aj srdce. Často mi hovorila, čo všetko robili, že maľovali, spievali, hrali sa s rôznymi pomôckami. Mala som pocit, že k deťom pristupujú individuálne a snažia sa im naozaj pomôcť rozvíjať sa. Vlastne, tam som bola fakt bez stresu, že je o ňu dobre postarané. Keď prešla do základnej školy, tam už to bolo trošku iné. Niektorí pedagógovia sú vážne super, vidno na nich, že majú kopu skúseností a vedia, ako na tieto naše deti. Naozaj sa snažia, aby ich naučili aj praktické veci, nielen bifľovanie. Nechodia tam len sedieť a čakať na zvonenie, často robia aj niečo, čo ich baví a čo im pomôže v bežnom živote. To ma naozaj teší. Ale potom sú tam aj takí, u ktorých mám pocit, že si proste len odrobia svoje. Nie je to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to nie, ale občas som mala pocit, že sa polovica triedy proste nudila a čakala, kedy to skončí. Tam by sa určite zišlo trošku viac tej iskry a nadšenia. Čo sa týka internátu, to je taká dvojsečná zbraň. Na jednej strane je super, že deti majú nejaký režim, že sa o ne starajú celý deň, majú teplú stravu, môžu si urobiť úlohy a sú pod dohľadom. Mám pocit, že je tam bezpečné prostredie. Ale na druhej strane, je to predsa len internát. Nikdy to nie je domov, aj keď sa snažia. Niekedy mi tak pripadá, že je to tam také príliš štrukturované, málo priestoru na vlastnú iniciatívu, alebo taký ten rodinný pocit. Aj keď viem, že sa snažia, aby to bolo pre deti príjemné. Tiež sa mi zdá, že komunikácia medzi školou a rodičmi by mohla byť občas lepšia, aby sme vedeli viac, čo sa tam deje a ako sa nášmu dieťaťu darí, aké pokroky robí. Ale inak, celkovo mám pocit, že deti sa tam naučia fungovať aj v kolektíve, čo je pre ne dôležité.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
