<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Špeciálna ZŠ Radlinského 1605/16, Bánovce nad Bebravou	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-radlinskeho-1605-16-banovce-nad-bebravou/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-radlinskeho-1605-16-banovce-nad-bebravou/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:53:41 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Verča		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-radlinskeho-1605-16-banovce-nad-bebravou/#comment-8851</link>

		<dc:creator><![CDATA[Verča]]></dc:creator>
		<pubDate>Sun, 13 Apr 2025 16:17:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-radlinskeho-1605-16-banovce-nad-bebravou/#comment-8851</guid>

					<description><![CDATA[Keď si spomeniem na Špeciálnu ZŠ Radlinského v Bánovciach nad Bebravou, mám také rôzne pocity, vieš. Pamätám si, ako som tam prvýkrát prišla a mala som dosť strach, čo ma tam čaká, alebo aké to bude pre moje dieťa. Človek má v hlave milión otázok a chce, aby sa jeho dieťaťu darilo čo najlepšie. Čo musím hneď na úvod povedať, je, že väčšina pani učiteliek tam je naozaj zlatá. Naozaj, vidíš, že sa snažia a že im na tých deťoch záleží. Nie je to tak, že by len odučili hodinu a bolo by. Pamätám si, ako sa snažili každému dieťaťu venovať, ako keby to bolo len jeho tempo, čo je pri špeciálnych potrebách neskutočne dôležité. Žiadne také, že sa niekto strácal v dave, to tam myslím nehrozilo. Cítila som, že sa im venovali s takou trpezlivosťou, že som bola naozaj vďačná. Nie je to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale naozaj sa snažili niečo naučiť. To je super, keď vieš, že tvoje dieťa má takú oporu. Na druhej strane, občas som si všimla, že to prostredie by si už zaslúžilo nejakú tú novinku. Nie je to vyslovene zlé, ale tak, niektoré veci už majú svoje roky, to je jasné. A takisto, niekedy som mala pocit, že by sa možno zišlo viac takých aktivít mimo školy, vieš, aby deti videli aj iné veci, ako len triedu. Také výlety, návštevy... Toho tam podľa mňa nebolo toľko, koľko by mohlo byť, ale možno sa to už zmenilo. Alebo to nevidím ja, lebo som s tým nemala osobnú skúsenosť. Čo sa týka komunikácie, tak to bolo všelijaké. Niekedy som mala pocit, že mi dajú vedieť hneď všetko, čo treba, inokedy som sa musela ja pýtať a tak trošku ťahať informácie. Nie je to žiadna tragédia, ale keď máš dieťa so špeciálnymi potrebami, tak oceníš, keď vieš na čom si, a nemusíš si domýšľať. Ale zase, keď som už s niekým hovorila, tak boli ochotní a snažili sa pomôcť. Nemôžem povedať, že by sa tam k rodičom chovali zle, skôr som si priala, aby niekedy boli proaktívnejší. Celkovo, je to škola, kde sa naozaj snažia pomôcť deťom, čo to potrebujú. Polovica triedy sa tam určite nenudila a nečakala na zvonenie, lebo s nimi makali naozaj individuálne. Nikdy to nie je dokonalé, ale snaha sa tam naozaj cení a ja som za ňu bola vďačná. Len som si želala, aby niekedy boli niektoré veci tak trochu inak, lepšie premyslené, alebo novšie. Ale tie pani učiteľky... tie sú proste topka.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď si spomeniem na Špeciálnu ZŠ Radlinského v Bánovciach nad Bebravou, mám také rôzne pocity, vieš. Pamätám si, ako som tam prvýkrát prišla a mala som dosť strach, čo ma tam čaká, alebo aké to bude pre moje dieťa. Človek má v hlave milión otázok a chce, aby sa jeho dieťaťu darilo čo najlepšie. Čo musím hneď na úvod povedať, je, že väčšina pani učiteliek tam je naozaj zlatá. Naozaj, vidíš, že sa snažia a že im na tých deťoch záleží. Nie je to tak, že by len odučili hodinu a bolo by. Pamätám si, ako sa snažili každému dieťaťu venovať, ako keby to bolo len jeho tempo, čo je pri špeciálnych potrebách neskutočne dôležité. Žiadne také, že sa niekto strácal v dave, to tam myslím nehrozilo. Cítila som, že sa im venovali s takou trpezlivosťou, že som bola naozaj vďačná. Nie je to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale naozaj sa snažili niečo naučiť. To je super, keď vieš, že tvoje dieťa má takú oporu. Na druhej strane, občas som si všimla, že to prostredie by si už zaslúžilo nejakú tú novinku. Nie je to vyslovene zlé, ale tak, niektoré veci už majú svoje roky, to je jasné. A takisto, niekedy som mala pocit, že by sa možno zišlo viac takých aktivít mimo školy, vieš, aby deti videli aj iné veci, ako len triedu. Také výlety, návštevy&#8230; Toho tam podľa mňa nebolo toľko, koľko by mohlo byť, ale možno sa to už zmenilo. Alebo to nevidím ja, lebo som s tým nemala osobnú skúsenosť. Čo sa týka komunikácie, tak to bolo všelijaké. Niekedy som mala pocit, že mi dajú vedieť hneď všetko, čo treba, inokedy som sa musela ja pýtať a tak trošku ťahať informácie. Nie je to žiadna tragédia, ale keď máš dieťa so špeciálnymi potrebami, tak oceníš, keď vieš na čom si, a nemusíš si domýšľať. Ale zase, keď som už s niekým hovorila, tak boli ochotní a snažili sa pomôcť. Nemôžem povedať, že by sa tam k rodičom chovali zle, skôr som si priala, aby niekedy boli proaktívnejší. Celkovo, je to škola, kde sa naozaj snažia pomôcť deťom, čo to potrebujú. Polovica triedy sa tam určite nenudila a nečakala na zvonenie, lebo s nimi makali naozaj individuálne. Nikdy to nie je dokonalé, ale snaha sa tam naozaj cení a ja som za ňu bola vďačná. Len som si želala, aby niekedy boli niektoré veci tak trochu inak, lepšie premyslené, alebo novšie. Ale tie pani učiteľky&#8230; tie sú proste topka.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
