<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Špeciálna ZŠ Partizánska 26, Krupina	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-partizanska-26-krupina/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-partizanska-26-krupina/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:54:50 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Kola		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-partizanska-26-krupina/#comment-8925</link>

		<dc:creator><![CDATA[Kola]]></dc:creator>
		<pubDate>Fri, 17 Jan 2025 09:11:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-partizanska-26-krupina/#comment-8925</guid>

					<description><![CDATA[Ahojte, tak ja by som sa chcela podeliť o moje pocity zo Špeciálnej základnej školy na Partizánskej v Krupine, kam mi chodí dieťa už nejaký ten piatok. Viete, keď má dieťa špeciálne potreby, človek sa bojí, či sa mu dostane dosť pozornosti a či sa tam nebude len tak strácať v dave. A tu mám fakt pocit, že sa na neho pozerajú ako na jednotlivca. Nie je to ako vo veľkej triede, kde je jeden učiteľ na tridsať detí, to vôbec nie. Tu sa naozaj snažia pochopiť, čo môjmu dieťaťu ide a kde potrebuje pomôcť. Mám pocit, že učitelia sú trpezliví a fakt im záleží na tom, aby sa posúvali dopredu, aj keď sú to len maličké krôčiky. Nie je to tak, že by im len púšťali filmy, aby zabili čas, to vôbec nie. Pracujú s nimi a ja vidím, že sa snažia, aby to deťom dávalo zmysel. Celá tá atmosféra je taká domáckejšia a pokojnejšia, čo je pre moje dieťa fakt super. Viem, že sa tam cíti bezpečne a to je pre mňa prvoradé. A čo sa týka učenia, mám pocit, že sa zameriavajú na veci, ktoré sú pre neho naozaj dôležité do života, na také praktické zručnosti. Nie je to len o bifľovaní sa a potom zabudnutí. To oceňujem, lebo viem, že to, čo sa tam naučí, bude môcť v budúcnosti aj naozaj použiť. Na druhej strane, občas si vravím, že by to chcelo nejakú rekonštrukciu alebo modernejšie vybavenie. Predsa len, niektoré priestory sú už dosť staré a to sa nedá prehliadnuť. Aj keď viem, že sa snažia, ako len vládzu, tak niekedy mám také tie materské obavy, čo bude potom, keď moje dieťa túto školu ukončí. Predsa len, ten svet vonku vie byť niekedy dosť krutý a hovorím si, či sú na to moje deti naozaj pripravené a či dostanú všetky nástroje, aby sa tam nestratili. Alebo sa mi len zdá, že by možno mohli mať viac možností, čo sa týka takých krúžkov alebo nejakých výletov, aby videli aj iné veci. To by ich možno ešte viac posunulo a otvorilo im oči.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Ahojte, tak ja by som sa chcela podeliť o moje pocity zo Špeciálnej základnej školy na Partizánskej v Krupine, kam mi chodí dieťa už nejaký ten piatok. Viete, keď má dieťa špeciálne potreby, človek sa bojí, či sa mu dostane dosť pozornosti a či sa tam nebude len tak strácať v dave. A tu mám fakt pocit, že sa na neho pozerajú ako na jednotlivca. Nie je to ako vo veľkej triede, kde je jeden učiteľ na tridsať detí, to vôbec nie. Tu sa naozaj snažia pochopiť, čo môjmu dieťaťu ide a kde potrebuje pomôcť. Mám pocit, že učitelia sú trpezliví a fakt im záleží na tom, aby sa posúvali dopredu, aj keď sú to len maličké krôčiky. Nie je to tak, že by im len púšťali filmy, aby zabili čas, to vôbec nie. Pracujú s nimi a ja vidím, že sa snažia, aby to deťom dávalo zmysel. Celá tá atmosféra je taká domáckejšia a pokojnejšia, čo je pre moje dieťa fakt super. Viem, že sa tam cíti bezpečne a to je pre mňa prvoradé. A čo sa týka učenia, mám pocit, že sa zameriavajú na veci, ktoré sú pre neho naozaj dôležité do života, na také praktické zručnosti. Nie je to len o bifľovaní sa a potom zabudnutí. To oceňujem, lebo viem, že to, čo sa tam naučí, bude môcť v budúcnosti aj naozaj použiť. Na druhej strane, občas si vravím, že by to chcelo nejakú rekonštrukciu alebo modernejšie vybavenie. Predsa len, niektoré priestory sú už dosť staré a to sa nedá prehliadnuť. Aj keď viem, že sa snažia, ako len vládzu, tak niekedy mám také tie materské obavy, čo bude potom, keď moje dieťa túto školu ukončí. Predsa len, ten svet vonku vie byť niekedy dosť krutý a hovorím si, či sú na to moje deti naozaj pripravené a či dostanú všetky nástroje, aby sa tam nestratili. Alebo sa mi len zdá, že by možno mohli mať viac možností, čo sa týka takých krúžkov alebo nejakých výletov, aby videli aj iné veci. To by ich možno ešte viac posunulo a otvorilo im oči.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
