<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Špeciálna ZŠ Malé Tatry 3, Ružomberok	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-male-tatry-3-ruzomberok/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-male-tatry-3-ruzomberok/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:54:37 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.4</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Bára		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-male-tatry-3-ruzomberok/#comment-8910</link>

		<dc:creator><![CDATA[Bára]]></dc:creator>
		<pubDate>Mon, 03 Mar 2025 13:11:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-male-tatry-3-ruzomberok/#comment-8910</guid>

					<description><![CDATA[Vieš čo, keď som hľadala školu pre moje dieťa, bola som celkom v strese. Špeciálna ZŠ Malé Tatry v Ružomberku mi pripadala ako jedna z možností a poviem ti, mám z nej také... no, mám pocit, že robia, čo môžu, s tým, čo majú. Hneď na začiatku som ocenila, že sa snažia mať fakt individuálny prístup. Predsa len, naše deti potrebujú niečo iné ako bežná škola a tu sa to snažia pochopiť. Nie je to tak, že by ich len hodili do triedy a bolo. Mám pocit, že učiteľky sa snažia vymýšľať všelijaké veci, aby deti zaujali, nie je to len o tom sedieť a pozerať sa na tabuľu. Keď vidím, ako sa moje dieťa niekedy vráti domov s nejakým výtvorom alebo s úsmevom, viem, že to nie je stratený čas. Na druhej strane, občas mám pocit, že systém im to moc neuľahčuje. Niekedy mi príde, že by sa dalo robiť aj viac aktivít, keby mali na to peniaze alebo priestory. Takto to občas vyzerá trochu chudo, ale to asi nie je chyba samotnej školy, skôr celkovo. A jasné, ako všade, aj tu sa nájdu dni, keď to proste neklape. Že polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, to je asi realita aj v bežných školách, niekedy sa to stane. Alebo keď sa komunikácia trochu zasekne, človek by chcel vedieť viac, ale niekedy to proste nejde tak hladko, ako by si želal. Celkovo si ale myslím, že personál sa naozaj snaží. Viem, že to nie je ľahká práca a oni sa tam fakt držia zubami-nechtami. Niektoré tety učiteľky sú fakt úžasné, cítiš z nich tú snahu a to, že im na deťoch záleží. Potom sú dni, keď si povieš, že by to mohlo byť lepšie, že by mohli niektoré veci robiť inak, ale snažím sa na to pozerať tak, že každý robí to najlepšie, čo vie. Budova samotná je taká, aká je, nie je to žiadny moderný palác, ale na druhej strane, je to také útulné a človek sa tam necíti stratený. Najdôležitejšie je pre mňa to, že moje dieťa tam chodí relatívne spokojné a vidím, že sa snažia. A to je asi to, čo mi dáva nádej, že to má zmysel.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Vieš čo, keď som hľadala školu pre moje dieťa, bola som celkom v strese. Špeciálna ZŠ Malé Tatry v Ružomberku mi pripadala ako jedna z možností a poviem ti, mám z nej také&#8230; no, mám pocit, že robia, čo môžu, s tým, čo majú. Hneď na začiatku som ocenila, že sa snažia mať fakt individuálny prístup. Predsa len, naše deti potrebujú niečo iné ako bežná škola a tu sa to snažia pochopiť. Nie je to tak, že by ich len hodili do triedy a bolo. Mám pocit, že učiteľky sa snažia vymýšľať všelijaké veci, aby deti zaujali, nie je to len o tom sedieť a pozerať sa na tabuľu. Keď vidím, ako sa moje dieťa niekedy vráti domov s nejakým výtvorom alebo s úsmevom, viem, že to nie je stratený čas. Na druhej strane, občas mám pocit, že systém im to moc neuľahčuje. Niekedy mi príde, že by sa dalo robiť aj viac aktivít, keby mali na to peniaze alebo priestory. Takto to občas vyzerá trochu chudo, ale to asi nie je chyba samotnej školy, skôr celkovo. A jasné, ako všade, aj tu sa nájdu dni, keď to proste neklape. Že polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, to je asi realita aj v bežných školách, niekedy sa to stane. Alebo keď sa komunikácia trochu zasekne, človek by chcel vedieť viac, ale niekedy to proste nejde tak hladko, ako by si želal. Celkovo si ale myslím, že personál sa naozaj snaží. Viem, že to nie je ľahká práca a oni sa tam fakt držia zubami-nechtami. Niektoré tety učiteľky sú fakt úžasné, cítiš z nich tú snahu a to, že im na deťoch záleží. Potom sú dni, keď si povieš, že by to mohlo byť lepšie, že by mohli niektoré veci robiť inak, ale snažím sa na to pozerať tak, že každý robí to najlepšie, čo vie. Budova samotná je taká, aká je, nie je to žiadny moderný palác, ale na druhej strane, je to také útulné a človek sa tam necíti stratený. Najdôležitejšie je pre mňa to, že moje dieťa tam chodí relatívne spokojné a vidím, že sa snažia. A to je asi to, čo mi dáva nádej, že to má zmysel.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
