<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Špeciálna ZŠ M. R. Štefánika 83, Trebišov	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-m-r-stefanika-83-trebisov/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-m-r-stefanika-83-trebisov/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:56:23 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Alenka		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-m-r-stefanika-83-trebisov/#comment-9046</link>

		<dc:creator><![CDATA[Alenka]]></dc:creator>
		<pubDate>Tue, 18 Mar 2025 15:44:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-m-r-stefanika-83-trebisov/#comment-9046</guid>

					<description><![CDATA[Keď sme s manželom hľadali školu pre naše dieťa, priznám sa, že som mala dosť zmiešané pocity. Predsa len, špeciálna škola, človek má v hlave rôzne predsudky, však to poznáte. Ale hovorila som si, že musím dať na pocity a na to, čo je pre neho najlepšie, tak som si išla pozrieť Špeciálnu ZŠ M. R. Štefánika v Trebišove. No, poviem vám, že hneď po prvých návštevách som si tak trošku vydýchla. Mám pocit, že tam vládne taká iná, pokojnejšia atmosféra, než v tých bežných školách, kde sa všetko hneď točí. Že sa tam na tie naše detičky pozerajú naozaj inak, s takou trpezlivosťou, akú ja, priznám sa, občas nemám. Vidím, že sa tam snažia, aby sa každý jeden žiačik cítil dobre a aby sa nejak posúval vpred. Teda, aspoň naša trieda to tak má, a to je pre mňa kľúčové. Viem, že niektorí hovoria, že to nie je vždy ružové, ale ja som spokojná s tým, ako sa snažia pochopiť ich svet a prispôsobiť sa. Učitelia... to je kapitola sama o sebe. Naozaj, zdá sa mi, že si vybrali toto povolanie srdcom. Vidím, že aj keď majú svoje dni, alebo majú plnú triedu detí, ktoré potrebujú každú chvíľu niečo iné, stále sa usmievajú a snažia sa pomôcť. Nemám pocit, že by im bolo jedno, či sa dieťa niečo naučí, alebo len presedí hodinu a čaká na zvonenie. Pamätám si, ako mi jedna známa hovorila, že tam u nich v podobnej škole len púšťajú telku, aby bol pokoj, ale u nás v triede to tak rozhodne nebolo. A to je super. Aj tie logopedické hodiny, čo mali, to je pre nás fakt obrovská pomoc, lebo inak by sme to museli riešiť inde a to by bol pre nás ďalší beh. Čo mi ale trochu vadí, a to asi vidí každý, kto tam príde, sú tie priestory. Taká stará budova, vie to byť také smutné a niekedy aj dosť ošarpané. Párkrát sa mi stalo, že som si povzdychla, že prečo to nemôže byť modernejšie, farebnejšie, aby to deti viac lákalo a cítili sa tam veselšie. Viem, že sa snažia s tým, čo majú, ale aj tak. Potom mi trošku chýba, že tam nie je toľko krúžkov alebo nejakých extra aktivít, ako majú iné školy. Chápem, že je to špecifické, ale predsa len, tie deti by si zaslúžili viac možností, ako sa vyblázniť alebo naučiť niečo nové aj mimo bežných vyučovacích hodín. Niekedy je tam jednoducho nuda, čo je škoda. Celkovo mám ale dobrý pocit. Aj keď to nie je dokonalé a občas ma niečo naštve, alebo si poviem, že by sa dalo spraviť viac, viem, že naše dieťa je tam v dobrých rukách. A to je pre mňa to najdôležitejšie.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď sme s manželom hľadali školu pre naše dieťa, priznám sa, že som mala dosť zmiešané pocity. Predsa len, špeciálna škola, človek má v hlave rôzne predsudky, však to poznáte. Ale hovorila som si, že musím dať na pocity a na to, čo je pre neho najlepšie, tak som si išla pozrieť Špeciálnu ZŠ M. R. Štefánika v Trebišove. No, poviem vám, že hneď po prvých návštevách som si tak trošku vydýchla. Mám pocit, že tam vládne taká iná, pokojnejšia atmosféra, než v tých bežných školách, kde sa všetko hneď točí. Že sa tam na tie naše detičky pozerajú naozaj inak, s takou trpezlivosťou, akú ja, priznám sa, občas nemám. Vidím, že sa tam snažia, aby sa každý jeden žiačik cítil dobre a aby sa nejak posúval vpred. Teda, aspoň naša trieda to tak má, a to je pre mňa kľúčové. Viem, že niektorí hovoria, že to nie je vždy ružové, ale ja som spokojná s tým, ako sa snažia pochopiť ich svet a prispôsobiť sa. Učitelia&#8230; to je kapitola sama o sebe. Naozaj, zdá sa mi, že si vybrali toto povolanie srdcom. Vidím, že aj keď majú svoje dni, alebo majú plnú triedu detí, ktoré potrebujú každú chvíľu niečo iné, stále sa usmievajú a snažia sa pomôcť. Nemám pocit, že by im bolo jedno, či sa dieťa niečo naučí, alebo len presedí hodinu a čaká na zvonenie. Pamätám si, ako mi jedna známa hovorila, že tam u nich v podobnej škole len púšťajú telku, aby bol pokoj, ale u nás v triede to tak rozhodne nebolo. A to je super. Aj tie logopedické hodiny, čo mali, to je pre nás fakt obrovská pomoc, lebo inak by sme to museli riešiť inde a to by bol pre nás ďalší beh. Čo mi ale trochu vadí, a to asi vidí každý, kto tam príde, sú tie priestory. Taká stará budova, vie to byť také smutné a niekedy aj dosť ošarpané. Párkrát sa mi stalo, že som si povzdychla, že prečo to nemôže byť modernejšie, farebnejšie, aby to deti viac lákalo a cítili sa tam veselšie. Viem, že sa snažia s tým, čo majú, ale aj tak. Potom mi trošku chýba, že tam nie je toľko krúžkov alebo nejakých extra aktivít, ako majú iné školy. Chápem, že je to špecifické, ale predsa len, tie deti by si zaslúžili viac možností, ako sa vyblázniť alebo naučiť niečo nové aj mimo bežných vyučovacích hodín. Niekedy je tam jednoducho nuda, čo je škoda. Celkovo mám ale dobrý pocit. Aj keď to nie je dokonalé a občas ma niečo naštve, alebo si poviem, že by sa dalo spraviť viac, viem, že naše dieťa je tam v dobrých rukách. A to je pre mňa to najdôležitejšie.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
