<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Špeciálna ZŠ Jatočná 4, Skalica	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-jatocna-4-skalica/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-jatocna-4-skalica/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:53:34 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Naty		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-jatocna-4-skalica/#comment-8843</link>

		<dc:creator><![CDATA[Naty]]></dc:creator>
		<pubDate>Mon, 06 Jan 2025 16:42:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-jatocna-4-skalica/#comment-8843</guid>

					<description><![CDATA[Keď som hľadala pre moju dcérku školu, kde by sa cítila naozaj dobre a kde by jej rozumeli, pozerala som sa aj na Špeciálnu ZŠ Jatočná v Skalici. Ako mama som si, samozrejme, prešla kopu informácií a mala som aj svoje vlastné očakávania, veď pre dieťa chceme len to najlepšie. Mám pocit, že učitelia sú tam naozaj srdciari. Sú trpezliví, čo je pri deťoch s rôznymi potrebami úplný základ. Videla som, že sa snažia nájsť cestu ku každému, a to je podľa mňa fakt cenné. Dcérka sa tam celkom rýchlo adaptovala a mám pocit, že si tam našla aj svoje obľúbené učiteľky. Cítila som, že im na deťoch naozaj záleží a že to nerobia len tak z povinnosti. To dodáva taký príjemný pocit istoty. Ale zas na druhej strane, aj keď sa hovorí o individuálnom prístupe, niekedy mi prišlo, že sa to v praxi tak úplne nedalo stíhať. Asi je tam dosť detí a proste niekedy som mala pocit, že by to chcelo ešte viac pozornosti pre tie špecifické potreby, ktoré niektoré deti majú. Akoby sa občas stratili v dave, aj keď sa to všetci snažili udržať na uzde. Nie je to tak, že by sa na nich vykašľali, ale zdalo sa mi, že by to mohlo byť intenzívnejšie. Čo sa týka prostredia, tak budova samotná je celkom v pohode. Je vidieť, že sa tam snažia, že to prerábajú a udržiavajú. Nie je to žiadny luxus, ale je to čisté a celkom útulné. Ale zas mi tam chýbali nejaké modernejšie pomôcky, také, ktoré by deti viac vtiahli do učenia, viac ich motivovali. Niekedy mi to prišlo, že sa tam používali veci, ktoré boli v škole už roky a roky, a to je škoda, lebo dnešné deti sú zvyknuté na úplne iné veci. A čo ma trochu mrzelo, bol počet mimoškolských aktivít a výletov. Viem, že s týmito deťmi je to náročnejšie, ale mala som pocit, že by im to strašne prospelo, keby videli a zažili viac mimo priestorov školy. Bolo toho dosť málo a prišlo mi, akoby sa deti niekedy proste nudili, lebo nemali dostatok podnetov. Nie je to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to nie, ale chýbalo mi tam to niečo navyše. Celkovo mám zo školy pocit, že má dobré úmysly a šikovných ľudí, ktorí sa snažia. Komunikácia s rodičmi bola väčšinou tiež dobrá, keď som niečo potrebovala, vedela som, že sa ozvem a že mi niekto odpovie. Ale zase, nie je to škola bez chybičky, a vždy je čo zlepšovať. Pre mňa bolo podstatné, aby sa dcérka cítila bezpečne a aby jej niekto naozaj venoval pozornosť, a to sa tam z väčšej časti dialo, aj keď s tými spomínanými rezervami.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď som hľadala pre moju dcérku školu, kde by sa cítila naozaj dobre a kde by jej rozumeli, pozerala som sa aj na Špeciálnu ZŠ Jatočná v Skalici. Ako mama som si, samozrejme, prešla kopu informácií a mala som aj svoje vlastné očakávania, veď pre dieťa chceme len to najlepšie. Mám pocit, že učitelia sú tam naozaj srdciari. Sú trpezliví, čo je pri deťoch s rôznymi potrebami úplný základ. Videla som, že sa snažia nájsť cestu ku každému, a to je podľa mňa fakt cenné. Dcérka sa tam celkom rýchlo adaptovala a mám pocit, že si tam našla aj svoje obľúbené učiteľky. Cítila som, že im na deťoch naozaj záleží a že to nerobia len tak z povinnosti. To dodáva taký príjemný pocit istoty. Ale zas na druhej strane, aj keď sa hovorí o individuálnom prístupe, niekedy mi prišlo, že sa to v praxi tak úplne nedalo stíhať. Asi je tam dosť detí a proste niekedy som mala pocit, že by to chcelo ešte viac pozornosti pre tie špecifické potreby, ktoré niektoré deti majú. Akoby sa občas stratili v dave, aj keď sa to všetci snažili udržať na uzde. Nie je to tak, že by sa na nich vykašľali, ale zdalo sa mi, že by to mohlo byť intenzívnejšie. Čo sa týka prostredia, tak budova samotná je celkom v pohode. Je vidieť, že sa tam snažia, že to prerábajú a udržiavajú. Nie je to žiadny luxus, ale je to čisté a celkom útulné. Ale zas mi tam chýbali nejaké modernejšie pomôcky, také, ktoré by deti viac vtiahli do učenia, viac ich motivovali. Niekedy mi to prišlo, že sa tam používali veci, ktoré boli v škole už roky a roky, a to je škoda, lebo dnešné deti sú zvyknuté na úplne iné veci. A čo ma trochu mrzelo, bol počet mimoškolských aktivít a výletov. Viem, že s týmito deťmi je to náročnejšie, ale mala som pocit, že by im to strašne prospelo, keby videli a zažili viac mimo priestorov školy. Bolo toho dosť málo a prišlo mi, akoby sa deti niekedy proste nudili, lebo nemali dostatok podnetov. Nie je to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to nie, ale chýbalo mi tam to niečo navyše. Celkovo mám zo školy pocit, že má dobré úmysly a šikovných ľudí, ktorí sa snažia. Komunikácia s rodičmi bola väčšinou tiež dobrá, keď som niečo potrebovala, vedela som, že sa ozvem a že mi niekto odpovie. Ale zase, nie je to škola bez chybičky, a vždy je čo zlepšovať. Pre mňa bolo podstatné, aby sa dcérka cítila bezpečne a aby jej niekto naozaj venoval pozornosť, a to sa tam z väčšej časti dialo, aj keď s tými spomínanými rezervami.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
