<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Špeciálna ZŠ Jarovnice 96, Jarovnice	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-jarovnice-96-jarovnice/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-jarovnice-96-jarovnice/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:55:41 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Kika		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-jarovnice-96-jarovnice/#comment-8987</link>

		<dc:creator><![CDATA[Kika]]></dc:creator>
		<pubDate>Tue, 30 Sep 2025 18:46:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-jarovnice-96-jarovnice/#comment-8987</guid>

					<description><![CDATA[Tak, vieš čo, keď sa ma spýtaš na Špeciálnu ZŠ v Jarovniciach, mám z toho celkom zaujímavé pocity. Ako matka, ktorá tam má dieťa, človek si vždy praje to najlepšie a pozerá sa na všetko tak, že či to dáva zmysel. Musím povedať, že atmosféra v tej škole je taká... rodinná, mám pocit. Ako keby tam všetci držali spolu, aspoň naoko. Tie tety, čo sa tam o deti starajú, a aj niektorí učitelia, sú vážne super trpezliví. Často som videla, že sa snažia ku každému pristupovať individuálne, čo je pri našich deťoch fakt dôležité. Nepríde mi to tak, že by len odfajkli hodinu a bolo by. Niekedy sa mi zdá, že tam majú fakt srdce na dlani. Čo sa týka výučby, niekedy sa mi zdá, že je to taká klasika. Že deti sedia v laviciach a učia sa, čo sa len dá. Občas som ale mala pocit, že niektoré hodiny boli fakt nudné, že polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie. To potom vidíš, že aj keď sa dospelí snažia, nie vždy to zapadne. Ale zase, na druhej strane, viem, že sa zameriavajú aj na veci, čo im pomôžu v živote. Že to nie je len o číslach a písmenkách, ale aj o tom, aby sa dokázali postarať o seba, alebo tak. A to je super, lebo to je pre mňa ako rodiča asi najdôležitejšie. Niektorí učitelia naozaj vymýšľajú aj praktické veci, čo deťom pomôžu. Nejde o to, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale snažia sa to robiť zmysluplne. Čo ma ale niekedy trošku mrzí, je ten priestor. Predsa len, škola už má svoje roky. Niekedy by to chcelo asi viac moderných vecí, nejaké nové pomôcky, alebo možno aj nejakú poriadnu telocvičňu, kde by sa deti mohli vyblázniť. Také veci, čo by ich možno viac motivovali a zaujali. Lebo aj keď sa snažia, občas mám pocit, že tie možnosti sú tam trochu obmedzené. A tiež, mám pocho, že pre deti s ťažšími potrebami je to tam náročné. Niekedy som si všimla, že niektorí dospelí tam už strácajú nervy, a to sa potom odrazilo aj na deťoch, čo nebolo úplne príjemné. Alebo to, že občas im chýbajú také tie možnosti, aby sa cítili viac súčasťou normálneho sveta, vieš čo myslím. Aby mali nejaké skúsenosti aj z reálneho sveta, mimo tých školských múrov. Chýba mi tam možno viac prepojenia s inými školami, alebo nejaké spoločné akcie. Ale zase, nie je to ani žiadne peklo, len by sa to dalo asi posunúť ďalej.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Tak, vieš čo, keď sa ma spýtaš na Špeciálnu ZŠ v Jarovniciach, mám z toho celkom zaujímavé pocity. Ako matka, ktorá tam má dieťa, človek si vždy praje to najlepšie a pozerá sa na všetko tak, že či to dáva zmysel. Musím povedať, že atmosféra v tej škole je taká&#8230; rodinná, mám pocit. Ako keby tam všetci držali spolu, aspoň naoko. Tie tety, čo sa tam o deti starajú, a aj niektorí učitelia, sú vážne super trpezliví. Často som videla, že sa snažia ku každému pristupovať individuálne, čo je pri našich deťoch fakt dôležité. Nepríde mi to tak, že by len odfajkli hodinu a bolo by. Niekedy sa mi zdá, že tam majú fakt srdce na dlani. Čo sa týka výučby, niekedy sa mi zdá, že je to taká klasika. Že deti sedia v laviciach a učia sa, čo sa len dá. Občas som ale mala pocit, že niektoré hodiny boli fakt nudné, že polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie. To potom vidíš, že aj keď sa dospelí snažia, nie vždy to zapadne. Ale zase, na druhej strane, viem, že sa zameriavajú aj na veci, čo im pomôžu v živote. Že to nie je len o číslach a písmenkách, ale aj o tom, aby sa dokázali postarať o seba, alebo tak. A to je super, lebo to je pre mňa ako rodiča asi najdôležitejšie. Niektorí učitelia naozaj vymýšľajú aj praktické veci, čo deťom pomôžu. Nejde o to, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale snažia sa to robiť zmysluplne. Čo ma ale niekedy trošku mrzí, je ten priestor. Predsa len, škola už má svoje roky. Niekedy by to chcelo asi viac moderných vecí, nejaké nové pomôcky, alebo možno aj nejakú poriadnu telocvičňu, kde by sa deti mohli vyblázniť. Také veci, čo by ich možno viac motivovali a zaujali. Lebo aj keď sa snažia, občas mám pocit, že tie možnosti sú tam trochu obmedzené. A tiež, mám pocho, že pre deti s ťažšími potrebami je to tam náročné. Niekedy som si všimla, že niektorí dospelí tam už strácajú nervy, a to sa potom odrazilo aj na deťoch, čo nebolo úplne príjemné. Alebo to, že občas im chýbajú také tie možnosti, aby sa cítili viac súčasťou normálneho sveta, vieš čo myslím. Aby mali nejaké skúsenosti aj z reálneho sveta, mimo tých školských múrov. Chýba mi tam možno viac prepojenia s inými školami, alebo nejaké spoločné akcie. Ale zase, nie je to ani žiadne peklo, len by sa to dalo asi posunúť ďalej.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
