<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Špeciálna ZŠ internátna Ul. S. Chalupku 315/16, Kremnica	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-internatna-ul-s-chalupku-315-16-kremnica/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-internatna-ul-s-chalupku-315-16-kremnica/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:55:05 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Zuzka		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-internatna-ul-s-chalupku-315-16-kremnica/#comment-8947</link>

		<dc:creator><![CDATA[Zuzka]]></dc:creator>
		<pubDate>Sun, 21 Sep 2025 12:52:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-internatna-ul-s-chalupku-315-16-kremnica/#comment-8947</guid>

					<description><![CDATA[Keď sme rozmýšľali, kam dáme našu malú, Špeciálna ZŠ internátna na Ulici S. Chalupku v Kremnici bola pre nás taká voľba z núdze, ale zároveň s nádejou. Veľa sme o tom hovorili doma, lebo predsa len, je to internátna škola a to je veľká zmena pre celé dieťa, nielen pre učenie. Človek má v hlave rôzne scenáre. Na jednej strane, to, že tam detičky bývajú, má svoje výhody. Má to taký poriadok, režim, čo je pre niektoré typy detí úplne kľúčové. Vedia, čo ich čaká, nemusia sa stresovať z nekonečného cestovania. A niektorí vychovávatelia sú tam naozaj srdciari, to vidíte na deťoch, ako sa na nich lepia, veria im a to je super pocit pre rodiča, keď vie, že tam nie je sama. Tie malé triedy sú obrovské plus, deti sa tam nestratia v dave, učiteľka má čas sa venovať každému, aj keď nie vždy sa to podľa mňa naplno využije. Ale aspoň je priestor na individuálny prístup, keď sa chce a keď sú tie správne podmienky. Ale potom prídete na návštevu a vidíte, že budova si už pamätá lepšie časy. Nie je to nič hrozné, ale človek si povzdychne, že by to chcelo poriadnu rekonštrukciu, možno aj nejaké modernejšie pomôcky do tried. Mám pocit, že niektorí učitelia idú takým tým starým štýlom – tabuľa, krieda, a dosť. Niekedy mi to príde, že pol hodiny prejde a polovica triedy už netuší, o čom je reč, len tak pozerajú do blba a čakajú na zvonenie. To mi je ľúto, lebo potenciál na zaujímavejšie vyučovanie tam určite je. Nebolo to tak, že by im len púšťali filmy, aby zabili čas, ale zdá sa mi, že občas sa tie vyučovacie metódy zasekli v minulosti. Čo ma občas trápi, je taká tá trochu izolácia. Chápem, že je to špeciálna škola, ale mám pocit, že občas by deťom prospelo viac kontaktu s tým &#039;vonkajším svetom&#039;, s inými deťmi, ktoré nemajú rovnaké problémy. Predsa len, život po škole čaká a tam už nebudú len medzi sebou. Nie je to vyslovene peklo, ale chcelo by to viac otvoriť dvere a možno viac zapojiť aj nejaké aktivity mimo školy. Takže celkovo, je to taký mix. Na jednej strane vďačnosť za to, že sa o deti postarajú, dajú im ten potrebný režim, na druhej strane by som si priala, aby sa niektoré veci pohli dopredu, aby boli modernejší a viac otvorený svet. Ale čo už, človek verí, že sa to časom zlepší, lebo srdce tam niektorí ľudia naozaj majú.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď sme rozmýšľali, kam dáme našu malú, Špeciálna ZŠ internátna na Ulici S. Chalupku v Kremnici bola pre nás taká voľba z núdze, ale zároveň s nádejou. Veľa sme o tom hovorili doma, lebo predsa len, je to internátna škola a to je veľká zmena pre celé dieťa, nielen pre učenie. Človek má v hlave rôzne scenáre. Na jednej strane, to, že tam detičky bývajú, má svoje výhody. Má to taký poriadok, režim, čo je pre niektoré typy detí úplne kľúčové. Vedia, čo ich čaká, nemusia sa stresovať z nekonečného cestovania. A niektorí vychovávatelia sú tam naozaj srdciari, to vidíte na deťoch, ako sa na nich lepia, veria im a to je super pocit pre rodiča, keď vie, že tam nie je sama. Tie malé triedy sú obrovské plus, deti sa tam nestratia v dave, učiteľka má čas sa venovať každému, aj keď nie vždy sa to podľa mňa naplno využije. Ale aspoň je priestor na individuálny prístup, keď sa chce a keď sú tie správne podmienky. Ale potom prídete na návštevu a vidíte, že budova si už pamätá lepšie časy. Nie je to nič hrozné, ale človek si povzdychne, že by to chcelo poriadnu rekonštrukciu, možno aj nejaké modernejšie pomôcky do tried. Mám pocit, že niektorí učitelia idú takým tým starým štýlom – tabuľa, krieda, a dosť. Niekedy mi to príde, že pol hodiny prejde a polovica triedy už netuší, o čom je reč, len tak pozerajú do blba a čakajú na zvonenie. To mi je ľúto, lebo potenciál na zaujímavejšie vyučovanie tam určite je. Nebolo to tak, že by im len púšťali filmy, aby zabili čas, ale zdá sa mi, že občas sa tie vyučovacie metódy zasekli v minulosti. Čo ma občas trápi, je taká tá trochu izolácia. Chápem, že je to špeciálna škola, ale mám pocit, že občas by deťom prospelo viac kontaktu s tým &#8218;vonkajším svetom&#8216;, s inými deťmi, ktoré nemajú rovnaké problémy. Predsa len, život po škole čaká a tam už nebudú len medzi sebou. Nie je to vyslovene peklo, ale chcelo by to viac otvoriť dvere a možno viac zapojiť aj nejaké aktivity mimo školy. Takže celkovo, je to taký mix. Na jednej strane vďačnosť za to, že sa o deti postarajú, dajú im ten potrebný režim, na druhej strane by som si priala, aby sa niektoré veci pohli dopredu, aby boli modernejší a viac otvorený svet. Ale čo už, človek verí, že sa to časom zlepší, lebo srdce tam niektorí ľudia naozaj majú.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
