<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Špeciálna ZŠ internátna Tovarnícka 1632, Topoľčany	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-internatna-tovarnicka-1632-topolcany/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-internatna-tovarnicka-1632-topolcany/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:54:16 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Slavka		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-internatna-tovarnicka-1632-topolcany/#comment-8889</link>

		<dc:creator><![CDATA[Slavka]]></dc:creator>
		<pubDate>Wed, 12 Mar 2025 11:46:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-internatna-tovarnicka-1632-topolcany/#comment-8889</guid>

					<description><![CDATA[Často rozmýšľam nad tým, aké to je pre moje dieťa v tej špeciálnej škole na Tovarníckej v Topoľčanoch. Priznám sa, na začiatku som bola dosť nervózna, lebo človek nevie, do čoho ide, keďže ide o špeciálnu školu a tam sú predsa len iné potreby. Ale postupne som si na to nejako zvykla a mám aj dosť jasný obraz. Jedna z vecí, ktorá mi hneď udrela do očí, je, že učitelia a vychovávatelia tam majú fakt veľkú trpezlivosť. To sa len tak nevidí všade a viem, že s našimi deťmi to nie je vždy jednoduché. Mám pocit, že sa snažia nájsť cestu ku každému, čo je super, lebo sa tak dieťa necíti stratené v dave. Je vidieť, že ich to baví a že sa deťom venujú. Párkrát mi malý rozprával, ako sa im snažili vysvetliť niečo aj päťkrát, kým to pochopili, a to teda klobúk dole. Nebolo to tak, že by im len púšťali filmy, aby zabili čas, naozaj sa snažili. Aj v internáte je to podobné, tí vychovávatelia tam musia mať svätú trpezlivosť. Vnímam aj, že sa snažia, aby mali deti rôzne aktivity, aby sa len tak nemotali bez cieľa. Sem-tam sa mi zdá, že sa naozaj snažia vymyslieť niečo nové, aby to nebola nuda. Na druhej strane, občas si povzdychnem, keď vidím, aké veci tam majú k dispozícii. Niekedy mi to príde také, no, povedzme si otvorene, dosť staré. V dnešnej dobe by sa už hodilo niečo modernejšie, nejaké nové pomôcky, interaktívne veci. Mám pocit, že by to deťom ešte viac pomohlo a že by sa lepšie učili, keby mali viac možností. Niekedy sa mi zdá, že by sa to dalo aj lepšie zariadiť, aby to vyzeralo príjemnejšie, aj to prostredie okolo školy by si zaslúžilo možno viac pozornosti. Čo sa týka internátu, to je taký mix pocitov. Na jednej strane je super, že deti tam majú stály dohľad a nejaký režim. Pre mňa ako rodiča je to úľava, keď viem, že je o dieťa postarané, aj keď tam nie som. Ale zároveň sa mi zdá, že by sa dalo trochu viac pracovať na tom, aby to tam nepôsobilo tak internátne. Možno trochu viac domácej atmosféry, nejaké detaily, ktoré by to zútulnili. Sem-tam si malý posťažoval, že sa niekedy nudia, keď nemajú program, ale to je asi normálne. S komunikáciou s rodičmi je to tak všelijako, niekedy je to super a viem všetko, inokedy mám pocit, že sa musím pýtať na trikrát, aby som sa niečo dozvedela. Celkovo je to pre nás rodinu veľká pomoc, že takáto škola existuje, aj keď by sa pár vecí určite dalo vylepšiť.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Často rozmýšľam nad tým, aké to je pre moje dieťa v tej špeciálnej škole na Tovarníckej v Topoľčanoch. Priznám sa, na začiatku som bola dosť nervózna, lebo človek nevie, do čoho ide, keďže ide o špeciálnu školu a tam sú predsa len iné potreby. Ale postupne som si na to nejako zvykla a mám aj dosť jasný obraz. Jedna z vecí, ktorá mi hneď udrela do očí, je, že učitelia a vychovávatelia tam majú fakt veľkú trpezlivosť. To sa len tak nevidí všade a viem, že s našimi deťmi to nie je vždy jednoduché. Mám pocit, že sa snažia nájsť cestu ku každému, čo je super, lebo sa tak dieťa necíti stratené v dave. Je vidieť, že ich to baví a že sa deťom venujú. Párkrát mi malý rozprával, ako sa im snažili vysvetliť niečo aj päťkrát, kým to pochopili, a to teda klobúk dole. Nebolo to tak, že by im len púšťali filmy, aby zabili čas, naozaj sa snažili. Aj v internáte je to podobné, tí vychovávatelia tam musia mať svätú trpezlivosť. Vnímam aj, že sa snažia, aby mali deti rôzne aktivity, aby sa len tak nemotali bez cieľa. Sem-tam sa mi zdá, že sa naozaj snažia vymyslieť niečo nové, aby to nebola nuda. Na druhej strane, občas si povzdychnem, keď vidím, aké veci tam majú k dispozícii. Niekedy mi to príde také, no, povedzme si otvorene, dosť staré. V dnešnej dobe by sa už hodilo niečo modernejšie, nejaké nové pomôcky, interaktívne veci. Mám pocit, že by to deťom ešte viac pomohlo a že by sa lepšie učili, keby mali viac možností. Niekedy sa mi zdá, že by sa to dalo aj lepšie zariadiť, aby to vyzeralo príjemnejšie, aj to prostredie okolo školy by si zaslúžilo možno viac pozornosti. Čo sa týka internátu, to je taký mix pocitov. Na jednej strane je super, že deti tam majú stály dohľad a nejaký režim. Pre mňa ako rodiča je to úľava, keď viem, že je o dieťa postarané, aj keď tam nie som. Ale zároveň sa mi zdá, že by sa dalo trochu viac pracovať na tom, aby to tam nepôsobilo tak internátne. Možno trochu viac domácej atmosféry, nejaké detaily, ktoré by to zútulnili. Sem-tam si malý posťažoval, že sa niekedy nudia, keď nemajú program, ale to je asi normálne. S komunikáciou s rodičmi je to tak všelijako, niekedy je to super a viem všetko, inokedy mám pocit, že sa musím pýtať na trikrát, aby som sa niečo dozvedela. Celkovo je to pre nás rodinu veľká pomoc, že takáto škola existuje, aj keď by sa pár vecí určite dalo vylepšiť.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
