<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Špeciálna ZŠ internátna Školská 10, Michalovce	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-internatna-skolska-10-michalovce/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-internatna-skolska-10-michalovce/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:56:02 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Lenka		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-internatna-skolska-10-michalovce/#comment-9023</link>

		<dc:creator><![CDATA[Lenka]]></dc:creator>
		<pubDate>Sat, 15 Mar 2025 14:43:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-internatna-skolska-10-michalovce/#comment-9023</guid>

					<description><![CDATA[Keď som hľadala školu pre svoje dieťa, ktoré proste potrebuje trochu iný prístup, Školská v Michalovciach bola jedna z prvých, o ktorej sme sa dozvedeli. Na začiatku som mala celkom nádej, lebo predsa len, špeciálna škola, tam sa už musia vedieť venovať deťom individuálne, či? Zo začiatku to aj tak trochu vyzeralo, že sa snažia pochopiť, čo naše deti naozaj potrebujú. Mám pocit, že niektorí učitelia sú tam naozaj srdcom a snažia sa, ako sa dá. Vidno na nich, že im na deťoch záleží a snažia sa ich posúvať dopredu, čo si strašne vážim. Na druhej strane, mám taký pocit, že celkovo je to tam občas dosť taký kolotoč. Niekedy mi príde, že aj keď sa snažia, nemajú proste dosť rúk alebo prostriedkov, aby sa venovali každému tak, ako by potreboval. Dcérka mi občas hovorila, že sa v triede niekedy polovica detí nudí a len čaká na zvonenie, lebo buď už všetko vie, alebo nerozumie a nikto nemá čas sa jej venovať detailnejšie. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to zase nie, ale tá iskra tam nie vždy bola. Čo sa týka internátu, to je zase kapitola sama o sebe. Pre nás to bola taká nutnosť a na začiatku to bolo celkom fajn, dcérka si zvykla. Ale občas som mala pocit, že tam nie je dosť aktivít, že je to tam dosť také uniformné a že sa deti nemajú kde vyžiť po škole. Predsa len, sú to deti a potrebujú sa hýbať, hrať, nie len sedieť. Komunikácia s vychovávateľmi bola raz super, inokedy som mala pocit, že si len odklepávame a hotovo. Proste záležalo na tom, na koho natrafíte. Celkovo mám taký dojem, že táto škola má potenciál, ale občas proste naráža na limity. Pre niektoré deti je to záchrana a super štart, pre iné to môže byť trošku sklamanie, ak čakáte ten úplne individuálny prístup, o ktorom sa toľko hovorí. Predsa len, v takýchto zariadeniach je to vždycky o ľuďoch a o tom, koľko srdca do toho vložia, a tu to bolo naozaj rôzne.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď som hľadala školu pre svoje dieťa, ktoré proste potrebuje trochu iný prístup, Školská v Michalovciach bola jedna z prvých, o ktorej sme sa dozvedeli. Na začiatku som mala celkom nádej, lebo predsa len, špeciálna škola, tam sa už musia vedieť venovať deťom individuálne, či? Zo začiatku to aj tak trochu vyzeralo, že sa snažia pochopiť, čo naše deti naozaj potrebujú. Mám pocit, že niektorí učitelia sú tam naozaj srdcom a snažia sa, ako sa dá. Vidno na nich, že im na deťoch záleží a snažia sa ich posúvať dopredu, čo si strašne vážim. Na druhej strane, mám taký pocit, že celkovo je to tam občas dosť taký kolotoč. Niekedy mi príde, že aj keď sa snažia, nemajú proste dosť rúk alebo prostriedkov, aby sa venovali každému tak, ako by potreboval. Dcérka mi občas hovorila, že sa v triede niekedy polovica detí nudí a len čaká na zvonenie, lebo buď už všetko vie, alebo nerozumie a nikto nemá čas sa jej venovať detailnejšie. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to zase nie, ale tá iskra tam nie vždy bola. Čo sa týka internátu, to je zase kapitola sama o sebe. Pre nás to bola taká nutnosť a na začiatku to bolo celkom fajn, dcérka si zvykla. Ale občas som mala pocit, že tam nie je dosť aktivít, že je to tam dosť také uniformné a že sa deti nemajú kde vyžiť po škole. Predsa len, sú to deti a potrebujú sa hýbať, hrať, nie len sedieť. Komunikácia s vychovávateľmi bola raz super, inokedy som mala pocit, že si len odklepávame a hotovo. Proste záležalo na tom, na koho natrafíte. Celkovo mám taký dojem, že táto škola má potenciál, ale občas proste naráža na limity. Pre niektoré deti je to záchrana a super štart, pre iné to môže byť trošku sklamanie, ak čakáte ten úplne individuálny prístup, o ktorom sa toľko hovorí. Predsa len, v takýchto zariadeniach je to vždycky o ľuďoch a o tom, koľko srdca do toho vložia, a tu to bolo naozaj rôzne.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
