<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Špeciálna ZŠ internátna &#8211; Bentlakásos Speciális Alapiskola Gorkého, Okoč	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-internatna-bentlakasos-specialis-alapiskola-gorkeho-okoc/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-internatna-bentlakasos-specialis-alapiskola-gorkeho-okoc/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:53:20 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Luci		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-internatna-bentlakasos-specialis-alapiskola-gorkeho-okoc/#comment-8829</link>

		<dc:creator><![CDATA[Luci]]></dc:creator>
		<pubDate>Sat, 30 Aug 2025 21:50:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-internatna-bentlakasos-specialis-alapiskola-gorkeho-okoc/#comment-8829</guid>

					<description><![CDATA[Vieš čo, písať o tom, aké to bolo v Špeciálnej základnej škole v Okoči, je pre mňa celkom ťažké. Keď som tam prišla, bola som taká maličká a ten internát bol pre mňa naozaj niečo nové. Na jednej strane si pamätám, že som si tam našla kopec kamarátov. Bolo nás v triede menej, čo je super, lebo učiteľky sa nám mohli venovať viac, fakt ti aj vysvetlili, keď si niečomu nerozumela. Nikdy som sa necítila, že by ma len tak odbili, čo som si vážila. Ale zase, ten internát mal aj svoje muchy. Jasné, mala som tam pravidelný režim a vždy bolo navarené, čo je pre rodičov asi úľava. Ale na druhej strane, občas mi tam bolo tak strašne smutno za domovom, že by som najradšej utiekla. A vieš, nie všetci vychovávatelia boli takí, že by si sa s nimi mohla len tak porozprávať. Niektorí boli naozaj skvelí a chápaví, takí, čo ti pomohli aj s domácimi úlohami, keď si fakt nevedela. Ale potom tam boli aj takí, pri ktorých si radšej mlčala a čakala, kým skončí ich služba. Proste taký pocit, že niektorí sú tam s tebou, a niektorí len odbíjajú hodiny. Čo sa týka samotného učenia, mala som pocit, že niektoré hodiny boli super a fakt nás to bavilo. Vieš, tak sme si robili rôzne projekty, niekedy sme aj maľovali alebo niečo tvorili. Ale potom boli aj také, kde som sa proste nudila. Polovica triedy len tak sedela a čakala na zvonenie, lebo to bolo dookola to isté. Zdalo sa mi, že niekedy sa fakt išlo podľa starých zošitov a nič moc nového sa tam človek nenaučil. Hlavne v tých vyšších ročníkoch mi už prišlo, že sa to tak nejako točí v kruhu. S tými jazykmi to bolo zaujímavé, keďže škola je dvojjazyčná. Ja som si myslela, že to bude problém, ale väčšinou to bolo v pohode, učiteľky sa snažili, aby sme rozumeli všetci. Ale zas niekedy, keď sme boli v zmiešanej skupine, tak sa to tak prelínalo, že som občas nevedela, na čom som. Celkovo si ale myslím, že sa snažili vytvoriť prostredie, kde sa cítiš bezpečne. Len ten pocit, že si tam niekde v takej bubline, občas na mňa doliehal. Chýbalo mi tam asi viac takých aktivít, ktoré by nás fakt pripravili na svet tam vonku, nejaké výlety alebo také veci, kde by sme videli aj niečo iné ako len školský areál a internát.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Vieš čo, písať o tom, aké to bolo v Špeciálnej základnej škole v Okoči, je pre mňa celkom ťažké. Keď som tam prišla, bola som taká maličká a ten internát bol pre mňa naozaj niečo nové. Na jednej strane si pamätám, že som si tam našla kopec kamarátov. Bolo nás v triede menej, čo je super, lebo učiteľky sa nám mohli venovať viac, fakt ti aj vysvetlili, keď si niečomu nerozumela. Nikdy som sa necítila, že by ma len tak odbili, čo som si vážila. Ale zase, ten internát mal aj svoje muchy. Jasné, mala som tam pravidelný režim a vždy bolo navarené, čo je pre rodičov asi úľava. Ale na druhej strane, občas mi tam bolo tak strašne smutno za domovom, že by som najradšej utiekla. A vieš, nie všetci vychovávatelia boli takí, že by si sa s nimi mohla len tak porozprávať. Niektorí boli naozaj skvelí a chápaví, takí, čo ti pomohli aj s domácimi úlohami, keď si fakt nevedela. Ale potom tam boli aj takí, pri ktorých si radšej mlčala a čakala, kým skončí ich služba. Proste taký pocit, že niektorí sú tam s tebou, a niektorí len odbíjajú hodiny. Čo sa týka samotného učenia, mala som pocit, že niektoré hodiny boli super a fakt nás to bavilo. Vieš, tak sme si robili rôzne projekty, niekedy sme aj maľovali alebo niečo tvorili. Ale potom boli aj také, kde som sa proste nudila. Polovica triedy len tak sedela a čakala na zvonenie, lebo to bolo dookola to isté. Zdalo sa mi, že niekedy sa fakt išlo podľa starých zošitov a nič moc nového sa tam človek nenaučil. Hlavne v tých vyšších ročníkoch mi už prišlo, že sa to tak nejako točí v kruhu. S tými jazykmi to bolo zaujímavé, keďže škola je dvojjazyčná. Ja som si myslela, že to bude problém, ale väčšinou to bolo v pohode, učiteľky sa snažili, aby sme rozumeli všetci. Ale zas niekedy, keď sme boli v zmiešanej skupine, tak sa to tak prelínalo, že som občas nevedela, na čom som. Celkovo si ale myslím, že sa snažili vytvoriť prostredie, kde sa cítiš bezpečne. Len ten pocit, že si tam niekde v takej bubline, občas na mňa doliehal. Chýbalo mi tam asi viac takých aktivít, ktoré by nás fakt pripravili na svet tam vonku, nejaké výlety alebo také veci, kde by sme videli aj niečo iné ako len školský areál a internát.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
