<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Špeciálna ZŠ Gen. Svobodu 1273/73, Partizánske	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-gen-svobodu-1273-73-partizanske/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-gen-svobodu-1273-73-partizanske/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:53:48 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Viktória		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-gen-svobodu-1273-73-partizanske/#comment-8857</link>

		<dc:creator><![CDATA[Viktória]]></dc:creator>
		<pubDate>Tue, 22 Jul 2025 11:52:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-gen-svobodu-1273-73-partizanske/#comment-8857</guid>

					<description><![CDATA[Keď sme vyberali školu pre našu malú, mala som dosť obavy, viete, ako to chodí. Nakoniec padla voľba na Špeciálnu ZŠ Gen. Svobodu v Partizánskom a musím povedať, že to bola celkom cesta plná rôznych pocitov. Na jednej strane, mám pocit, že sa tu naozaj snažia pochopiť každé dieťa. Tie menšie triedy sú fakt super, lebo sa učitelia môžu venovať každému osobitne, čo je pri našich deťoch strašne dôležité. Nejde to tam tak, že by proste prešli látku a hotovo, ale skôr sa snažia prispôsobiť tempo a spôsob výučby. Vidím, ako sa moje dieťa posúva, aj keď ide o maličkosti. Učia ich veci, ktoré im naozaj pomôžu v živote, nielen také to suché bifľovanie, ktoré ich nikam neposunie. Cítiť takú rodinnú atmosféru, čo je pre deti s ich potrebami veľmi dôležité, aby sa cítili v bezpečí a prijímané. Nebolo to tak, že by im len púšťali filmy, aby zabili čas, skôr sa snažili niečo učiť, len s väčšou trpezlivosťou. No na druhej strane, niekedy mi príde, že by si zaslúžili lepšie vybavenie. Tie priestory sú síce čisté, ale vidno na nich, že už majú niečo za sebou a občas by to chcelo nejakú poriadnu modernizáciu. Mám pocit, že sa tam občas držíme pri zemi a chcelo by to možno viac takých moderných prístupov alebo viac výletov a aktivít mimo školy, aby deti videli aj niečo iné, lebo svet je predsa veľký. Niekoľkokrát sa mi zdalo, že by komunikácia mohla byť plynulejšia, aby človek presne vedel, na čom je a nemusel sa toľko dopytovať. Aj keď, s týmto nemám osobnú skúsenosť, ale počula som, že sa z času na čas striedajú ľudia, čo môže byť pre deti s ich špeciálnymi potrebami trošku mätúce, keď si zvyknú na jedného človeka a ten potom odíde. Polovica triedy sa ale väčšinou nenudila a nečakala len na zvonenie, čo je dobré znamenie.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď sme vyberali školu pre našu malú, mala som dosť obavy, viete, ako to chodí. Nakoniec padla voľba na Špeciálnu ZŠ Gen. Svobodu v Partizánskom a musím povedať, že to bola celkom cesta plná rôznych pocitov. Na jednej strane, mám pocit, že sa tu naozaj snažia pochopiť každé dieťa. Tie menšie triedy sú fakt super, lebo sa učitelia môžu venovať každému osobitne, čo je pri našich deťoch strašne dôležité. Nejde to tam tak, že by proste prešli látku a hotovo, ale skôr sa snažia prispôsobiť tempo a spôsob výučby. Vidím, ako sa moje dieťa posúva, aj keď ide o maličkosti. Učia ich veci, ktoré im naozaj pomôžu v živote, nielen také to suché bifľovanie, ktoré ich nikam neposunie. Cítiť takú rodinnú atmosféru, čo je pre deti s ich potrebami veľmi dôležité, aby sa cítili v bezpečí a prijímané. Nebolo to tak, že by im len púšťali filmy, aby zabili čas, skôr sa snažili niečo učiť, len s väčšou trpezlivosťou. No na druhej strane, niekedy mi príde, že by si zaslúžili lepšie vybavenie. Tie priestory sú síce čisté, ale vidno na nich, že už majú niečo za sebou a občas by to chcelo nejakú poriadnu modernizáciu. Mám pocit, že sa tam občas držíme pri zemi a chcelo by to možno viac takých moderných prístupov alebo viac výletov a aktivít mimo školy, aby deti videli aj niečo iné, lebo svet je predsa veľký. Niekoľkokrát sa mi zdalo, že by komunikácia mohla byť plynulejšia, aby človek presne vedel, na čom je a nemusel sa toľko dopytovať. Aj keď, s týmto nemám osobnú skúsenosť, ale počula som, že sa z času na čas striedajú ľudia, čo môže byť pre deti s ich špeciálnymi potrebami trošku mätúce, keď si zvyknú na jedného človeka a ten potom odíde. Polovica triedy sa ale väčšinou nenudila a nečakala len na zvonenie, čo je dobré znamenie.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
