<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Špeciálna ZŠ Breziny 256, Prakovce	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-breziny-256-prakovce/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-breziny-256-prakovce/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:55:49 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Míša		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-breziny-256-prakovce/#comment-9002</link>

		<dc:creator><![CDATA[Míša]]></dc:creator>
		<pubDate>Tue, 25 Feb 2025 19:35:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-breziny-256-prakovce/#comment-9002</guid>

					<description><![CDATA[Keď sme sa rozhodovali, kam nášho drobca dajú, bolo to pre mňa vážne ťažké. Špeciálna ZŠ Breziny v Prakovciach bola jedna z možností a musím povedať, že som mala obavy. Ale viete, ako to je, treba veriť a dať tomu šancu. A tak sme ju dali. Mám pocit, že hneď na začiatku ma chytil za srdce prístup tých tetušiek tam. Nemyslím, že by to bola nejaká obrovská, moderná škola, čo vyzerá ako z katalógu. Skôr naopak, prišlo mi, že sa tam zastavil čas, keď som videla staré lavice alebo triedy, čo by si zaslúžili rekonštrukciu. Ale ten pocit, že tam každý pozná každého a starajú sa o tie deti akoby boli ich vlastné, to bolo na nezaplatenie. Naozaj, človek si povie, že aspoň vidí, že tam nie sú len tak, lebo musia. Syn sa tam cítil fakt dobre. Predtým mal problémy s tým, že sa mu nikto poriadne nevenoval, ale tu? Triedy sú malé, takže učiteľky majú čas na každého. Naozaj som si často hovorila, že musia mať svätú trpezlivosť, lebo viem, že s našimi deťmi to nie je vždy jednoduché. Nezažila som, že by im len púšťali filmy, aby si oddýchli, naozaj sa snažili, aby sa deti niečo naučili a aby ich to bavilo. Videla som, ako sa snažia prispôsobiť sa každému dieťaťu, čo je podľa mňa fakt dôležité, keďže každé je iné. Ale aby som len nechválila, predsa len, nie všetko je ružové. To prostredie by si zaslúžilo nejakú poriadnu investíciu. Predsa len, staré okná a opraskané steny nie sú pre deti to najlepšie. Niekedy som si predstavovala, aké by to bolo super, keby mali viac moderných pomôcok, nejaké interaktívne tabule alebo proste niečo, čo by ich ešte viac motivovalo a prinieslo do výučby. Občas mi prišlo, že kvôli tomu obmedzenému vybaveniu museli učiteľky improvizovať, čo je síce super, ale na druhej strane by si zaslúžili mať aj to, čo potrebujú. Taktiež, keď som si s inými rodičmi občas vymenila skúsenosti, riešili sme, ako to bude, keď deti vyrastú. Zdá sa mi, že aj keď škola robí, čo môže, integrácia do bežného sveta je potom dosť náročná a na to nás nikto nejako extra nepripraví. To je skôr taká vec, čo ma trápi všeobecne pri špeciálnych školách. Ale inak, ako taká malá bublina, kde sú deti v bezpečí a cítia sa prijaté, je táto škola fajn. Nezažila som, že by sa polovica triedy nudila a čakala na zvonenie, lebo vždy sa snažili niečo vymyslieť a deti zaujať.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď sme sa rozhodovali, kam nášho drobca dajú, bolo to pre mňa vážne ťažké. Špeciálna ZŠ Breziny v Prakovciach bola jedna z možností a musím povedať, že som mala obavy. Ale viete, ako to je, treba veriť a dať tomu šancu. A tak sme ju dali. Mám pocit, že hneď na začiatku ma chytil za srdce prístup tých tetušiek tam. Nemyslím, že by to bola nejaká obrovská, moderná škola, čo vyzerá ako z katalógu. Skôr naopak, prišlo mi, že sa tam zastavil čas, keď som videla staré lavice alebo triedy, čo by si zaslúžili rekonštrukciu. Ale ten pocit, že tam každý pozná každého a starajú sa o tie deti akoby boli ich vlastné, to bolo na nezaplatenie. Naozaj, človek si povie, že aspoň vidí, že tam nie sú len tak, lebo musia. Syn sa tam cítil fakt dobre. Predtým mal problémy s tým, že sa mu nikto poriadne nevenoval, ale tu? Triedy sú malé, takže učiteľky majú čas na každého. Naozaj som si často hovorila, že musia mať svätú trpezlivosť, lebo viem, že s našimi deťmi to nie je vždy jednoduché. Nezažila som, že by im len púšťali filmy, aby si oddýchli, naozaj sa snažili, aby sa deti niečo naučili a aby ich to bavilo. Videla som, ako sa snažia prispôsobiť sa každému dieťaťu, čo je podľa mňa fakt dôležité, keďže každé je iné. Ale aby som len nechválila, predsa len, nie všetko je ružové. To prostredie by si zaslúžilo nejakú poriadnu investíciu. Predsa len, staré okná a opraskané steny nie sú pre deti to najlepšie. Niekedy som si predstavovala, aké by to bolo super, keby mali viac moderných pomôcok, nejaké interaktívne tabule alebo proste niečo, čo by ich ešte viac motivovalo a prinieslo do výučby. Občas mi prišlo, že kvôli tomu obmedzenému vybaveniu museli učiteľky improvizovať, čo je síce super, ale na druhej strane by si zaslúžili mať aj to, čo potrebujú. Taktiež, keď som si s inými rodičmi občas vymenila skúsenosti, riešili sme, ako to bude, keď deti vyrastú. Zdá sa mi, že aj keď škola robí, čo môže, integrácia do bežného sveta je potom dosť náročná a na to nás nikto nejako extra nepripraví. To je skôr taká vec, čo ma trápi všeobecne pri špeciálnych školách. Ale inak, ako taká malá bublina, kde sú deti v bezpečí a cítia sa prijaté, je táto škola fajn. Nezažila som, že by sa polovica triedy nudila a čakala na zvonenie, lebo vždy sa snažili niečo vymyslieť a deti zaujať.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
