<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Špeciálna ZŠ ako súčasť Reedukačného centra Samuela Kollára 72, Čerenčany	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-ako-sucast-reedukacneho-centra-samuela-kollara-72-cerencany/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-ako-sucast-reedukacneho-centra-samuela-kollara-72-cerencany/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:54:57 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Marika		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-ako-sucast-reedukacneho-centra-samuela-kollara-72-cerencany/#comment-8938</link>

		<dc:creator><![CDATA[Marika]]></dc:creator>
		<pubDate>Mon, 28 Apr 2025 15:53:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zs-ako-sucast-reedukacneho-centra-samuela-kollara-72-cerencany/#comment-8938</guid>

					<description><![CDATA[Ja ako mama som mala možnosť si trochu nazrieť do toho, ako to funguje v Špeciálnej základnej škole, ktorá je súčasťou toho Reedukačného centra Samuela Kollára v Čerenčanoch. A poviem vám, že to je pre mňa taký úplne iný svet. Keď som tam prvýkrát išla, mala som taký zvláštny pocit, taká zmes nádeje a obáv. Moja dcéra tam strávila nejaký čas a ja som sa, samozrejme, snažila vnímať, čo to pre ňu znamená a čo sa tam vlastne deje. Na jednej strane musím povedať, že ten poriadok a štruktúra, to bolo niečo, čo u nás doma tak trochu chýbalo. Tam je jasne daný režim, vie sa, čo kedy, a to mojej dcére na začiatku dosť pomohlo nájsť si nejaký rytmus. Mám pocit, že učitelia sa tam naozaj snažia. Nenechávali deti len tak, že by si robili, čo chcú, alebo aby len tak zabíjali čas púšťaním filmov. Zdalo sa mi, že sa im celkom venovali, snažili sa ich zaujať a nájsť si k nim cestu. Dcéra mi hovorila, že niektorí učitelia boli fakt fajn a vedeli ju povzbudiť, čo je pri deťoch s takýmito ťažkosťami úplne kľúčové. Naozaj sa mi zdalo, že sa snažili pristupovať ku každému dieťaťu tak nejako individuálne, aby pochopili, čo práve potrebuje. To je veľké plus, lebo v bežnej škole sa to často nedá. No na druhej strane, je to predsa len reedukačné centrum, a to so sebou nesie aj svoje tiene. Dcéra sa tam občas cítila dosť izolovane. Hovorila mi, že jej chýbal taký ten bežný školský ruch, keď sa deti hrajú na ihrisku, chodia na krúžky, len tak sa bláznia. Aj keď je tam bezpečnosť a dohľad, niekedy som mala pocit, že je to tam až príliš prísne a všetko je len na povel. Taká tá spontánnosť tam chýba a zdá sa mi, že na kreativitu už nie je toľko miesta. Dcéra mi rozprávala, že niekedy sa jej zdalo, že polovicu triedy to absolútne nezaujíma a len tak pozerajú do blba, čakajúc na zvonenie. To je proste ťažké, keď sú tam deti s rôznymi problémami a niekedy sa im už len ťažko verí, že má zmysel sa učiť. Je to také špecifické miesto. Na jednej strane poskytuje pomoc a štruktúru pre deti, ktoré to naozaj potrebujú, a vidím, že sa tam snažia. Ale na druhej strane, je to pre tie deti aj veľmi náročné, byť takto vytrhnuté z bežného života. Takže moje pocity sú, že je to dôležité zariadenie, ale pre dieťa to nikdy nie je jednoduché.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Ja ako mama som mala možnosť si trochu nazrieť do toho, ako to funguje v Špeciálnej základnej škole, ktorá je súčasťou toho Reedukačného centra Samuela Kollára v Čerenčanoch. A poviem vám, že to je pre mňa taký úplne iný svet. Keď som tam prvýkrát išla, mala som taký zvláštny pocit, taká zmes nádeje a obáv. Moja dcéra tam strávila nejaký čas a ja som sa, samozrejme, snažila vnímať, čo to pre ňu znamená a čo sa tam vlastne deje. Na jednej strane musím povedať, že ten poriadok a štruktúra, to bolo niečo, čo u nás doma tak trochu chýbalo. Tam je jasne daný režim, vie sa, čo kedy, a to mojej dcére na začiatku dosť pomohlo nájsť si nejaký rytmus. Mám pocit, že učitelia sa tam naozaj snažia. Nenechávali deti len tak, že by si robili, čo chcú, alebo aby len tak zabíjali čas púšťaním filmov. Zdalo sa mi, že sa im celkom venovali, snažili sa ich zaujať a nájsť si k nim cestu. Dcéra mi hovorila, že niektorí učitelia boli fakt fajn a vedeli ju povzbudiť, čo je pri deťoch s takýmito ťažkosťami úplne kľúčové. Naozaj sa mi zdalo, že sa snažili pristupovať ku každému dieťaťu tak nejako individuálne, aby pochopili, čo práve potrebuje. To je veľké plus, lebo v bežnej škole sa to často nedá. No na druhej strane, je to predsa len reedukačné centrum, a to so sebou nesie aj svoje tiene. Dcéra sa tam občas cítila dosť izolovane. Hovorila mi, že jej chýbal taký ten bežný školský ruch, keď sa deti hrajú na ihrisku, chodia na krúžky, len tak sa bláznia. Aj keď je tam bezpečnosť a dohľad, niekedy som mala pocit, že je to tam až príliš prísne a všetko je len na povel. Taká tá spontánnosť tam chýba a zdá sa mi, že na kreativitu už nie je toľko miesta. Dcéra mi rozprávala, že niekedy sa jej zdalo, že polovicu triedy to absolútne nezaujíma a len tak pozerajú do blba, čakajúc na zvonenie. To je proste ťažké, keď sú tam deti s rôznymi problémami a niekedy sa im už len ťažko verí, že má zmysel sa učiť. Je to také špecifické miesto. Na jednej strane poskytuje pomoc a štruktúru pre deti, ktoré to naozaj potrebujú, a vidím, že sa tam snažia. Ale na druhej strane, je to pre tie deti aj veľmi náročné, byť takto vytrhnuté z bežného života. Takže moje pocity sú, že je to dôležité zariadenie, ale pre dieťa to nikdy nie je jednoduché.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
