<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Špeciálna základna škola Kováčska 12, Gelnica	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zakladna-skola-kovacska-12-gelnica/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zakladna-skola-kovacska-12-gelnica/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:55:49 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Michaela		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zakladna-skola-kovacska-12-gelnica/#comment-9000</link>

		<dc:creator><![CDATA[Michaela]]></dc:creator>
		<pubDate>Thu, 13 Mar 2025 09:40:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/specialna-zakladna-skola-kovacska-12-gelnica/#comment-9000</guid>

					<description><![CDATA[Keď sme sa rozhodovali, kam pôjde naše dieťa, Špeciálna základná škola na Kováčskej v Gelnici sa nám zdala ako dobrá voľba, hlavne kvôli tomu, že je špeciálna a čakali sme iný, individuálnejší prístup. A viete čo? Niekedy to tak naozaj bolo, ale inokedy som mala pocit, že sme tam len taký malý koliesko vo veľkej mašinérii. Musím povedať, že boli tam učiteľky, ktoré boli proste zlaté. Naozaj to robili srdcom, to bolo cítiť na každom kroku. Keď som videla, ako sa snažia, ako trpezlivo vysvetľujú veci aj desiatykrát, tak to ma hrialo pri srdci. V takých chvíľach som si hovorila, že to je presne to, čo moje dieťa potrebuje. Títo ľudia boli pre mňa osobne obrovské plus, lebo bez nich by to tam asi celé padlo. A triedy sú predsa len menšie, čo je fajn, lebo sa učiteľka môže viac venovať jednotlivcom, aspoň taký je ideál. Ale potom sú tu aj tie veci, čo ma celkom štvali. Mám pocit, že niektoré tie pomôcky, čo tam mali, pamätali ešte moju starú mamu. Žiadne moderné veci, proste len taký základ, čo bol často aj dosť ošarpaný. Čakala by som, že v dnešnej dobe, keď je toľko možností, tak sa to aj na špeciálnej škole nejako prejaví. Niekedy to pôsobilo dosť tak, že na nás proste zabudli a len sa to tak nejako dožíva. Chápem, že peniaze sú problém všade, ale pre mňa ako rodiča je to frustrujúce. A s tou individuálnosťou... hoci sú to menšie triedy, niekedy som mala pocit, že aj tak sa ide podľa jedného plánu pre všetkých, aj keď sme mali byť špeciálni. Čakala som, že sa k môjmu dieťaťu pristúpi inak, že sa viac zamerajú na jeho silné stránky a potiahnu ho tam, kde potrebuje. Ale občas to vyzeralo, akoby sa len tak prechádzalo učivo a moc sa nepozeralo na to, či to naozaj dieťaťu sedí alebo nie. Potom polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, lebo ich to proste nebavilo, alebo nerozumeli. To ma vedelo úplne vytočiť. Pre mňa je dôležité, aby škola nebola len miesto, kde sa presedí čas, ale kde sa aj niečo naozaj naučí. Takže áno, má to svoje svetlé stránky hlavne vďaka tým skvelým ľuďom, čo tam pracujú. Ale potom sú tu aj veci, ktoré by si zaslúžili obrovské zlepšenie, aby to bola naozaj tá špeciálna škola, akú si predstavujem. Je to taká... skúsenosť s viacerými tvárami, povedala by som.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď sme sa rozhodovali, kam pôjde naše dieťa, Špeciálna základná škola na Kováčskej v Gelnici sa nám zdala ako dobrá voľba, hlavne kvôli tomu, že je špeciálna a čakali sme iný, individuálnejší prístup. A viete čo? Niekedy to tak naozaj bolo, ale inokedy som mala pocit, že sme tam len taký malý koliesko vo veľkej mašinérii. Musím povedať, že boli tam učiteľky, ktoré boli proste zlaté. Naozaj to robili srdcom, to bolo cítiť na každom kroku. Keď som videla, ako sa snažia, ako trpezlivo vysvetľujú veci aj desiatykrát, tak to ma hrialo pri srdci. V takých chvíľach som si hovorila, že to je presne to, čo moje dieťa potrebuje. Títo ľudia boli pre mňa osobne obrovské plus, lebo bez nich by to tam asi celé padlo. A triedy sú predsa len menšie, čo je fajn, lebo sa učiteľka môže viac venovať jednotlivcom, aspoň taký je ideál. Ale potom sú tu aj tie veci, čo ma celkom štvali. Mám pocit, že niektoré tie pomôcky, čo tam mali, pamätali ešte moju starú mamu. Žiadne moderné veci, proste len taký základ, čo bol často aj dosť ošarpaný. Čakala by som, že v dnešnej dobe, keď je toľko možností, tak sa to aj na špeciálnej škole nejako prejaví. Niekedy to pôsobilo dosť tak, že na nás proste zabudli a len sa to tak nejako dožíva. Chápem, že peniaze sú problém všade, ale pre mňa ako rodiča je to frustrujúce. A s tou individuálnosťou&#8230; hoci sú to menšie triedy, niekedy som mala pocit, že aj tak sa ide podľa jedného plánu pre všetkých, aj keď sme mali byť špeciálni. Čakala som, že sa k môjmu dieťaťu pristúpi inak, že sa viac zamerajú na jeho silné stránky a potiahnu ho tam, kde potrebuje. Ale občas to vyzeralo, akoby sa len tak prechádzalo učivo a moc sa nepozeralo na to, či to naozaj dieťaťu sedí alebo nie. Potom polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, lebo ich to proste nebavilo, alebo nerozumeli. To ma vedelo úplne vytočiť. Pre mňa je dôležité, aby škola nebola len miesto, kde sa presedí čas, ale kde sa aj niečo naozaj naučí. Takže áno, má to svoje svetlé stránky hlavne vďaka tým skvelým ľuďom, čo tam pracujú. Ale potom sú tu aj veci, ktoré by si zaslúžili obrovské zlepšenie, aby to bola naozaj tá špeciálna škola, akú si predstavujem. Je to taká&#8230; skúsenosť s viacerými tvárami, povedala by som.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
