<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k SOŠ technická Volgogradská 1, Prešov	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/sos-technicka-volgogradska-1-presov/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sos-technicka-volgogradska-1-presov/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:51:50 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: KrisTiNa		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sos-technicka-volgogradska-1-presov/#comment-8605</link>

		<dc:creator><![CDATA[KrisTiNa]]></dc:creator>
		<pubDate>Wed, 12 Mar 2025 18:37:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/sos-technicka-volgogradska-1-presov/#comment-8605</guid>

					<description><![CDATA[No tak, keď som sa rozhodovala kam na strednú, nebolo to teda úplne jednoduché. SOŠ technická na Volgogradskej v Prešove mi vtedy prišla ako celkom dobrá voľba, hlavne kvôli tomu, že ma lákalo niečo technické a počula som, že na IT odbory to je celkom slušné. Predsa len, nechcela som potom brigádovať v Mekáči, keď doštudujem, však? Človek si povie, že technika je istota. Na niektoré veci mám fakt super spomienky. Pamätám si, ako sme mali prax a fakt to nebolo len o tom, že nám niekto hovoril teóriu. Konečne sme si mohli aj niečo chytiť, poskladať, naprogramovať. Niekedy sme sa dostali aj do takých celkom veľkých firiem, čo bolo dosť motivujúce, lebo si človek uvedomil, že to, čo sa učíme, má aj reálny zmysel a že sa tým dá fakt živiť. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to zas nie. Pár profesorov bolo naozaj top, takí, čo vedeli aj vtipkovať, ale zároveň nás aj niečo naučiť, a aj keď sme niekedy nechápali, mali trpezlivosť to vysvetľovať dookola. S takými sa človek aj tešil na hodinu. Ale zas, boli tam aj chvíle, kedy som si myslela, že z tej školy nejak normálne ani nevyjdem. Niektoré triedy, hlavne tie staršie dielne, vyzerali, akoby sa tam zastavil čas tak pred tridsiatimi rokmi. Akože, chápem, že nie je peňazí nazvyš, ale keď porovnáš tie moderné labáky, čo sme mali na informatike, s niektorými starými učebňami, tak ti je proste jasné, že niekde je asi väčší tlak na vybavenie ako inde. Niekedy sa mi zdalo, že polovicu triedy to vôbec nebavilo a len čakali na zvonenie. Nemyslím si, že to bolo vždy len ich chyba, niekedy proste ten výklad bol taká nuda, že aj človek, čo ho to zaujímalo, ledva udržal oči otvorené. Mám pocit, že niektorí učitelia už boli len takí vyhorení a chceli mať len svoj pokoj, a bolo im jedno, či nám niečo v hlave ostane alebo nie. Proste si odprednášali svoje a zvyšok bol na nás. Trošku ma mrzelo, že nebol taký osobný prístup ku každému, občas sa človek cítil ako jedno číslo z mnohých v nejakej štatistike. A niekedy boli tie pravidlá strašne prísne, zdalo sa mi, že viac sa hľadí na nejaké formálnosti, ako na to, či sa nám tam naozaj darí a či sme v pohode.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>No tak, keď som sa rozhodovala kam na strednú, nebolo to teda úplne jednoduché. SOŠ technická na Volgogradskej v Prešove mi vtedy prišla ako celkom dobrá voľba, hlavne kvôli tomu, že ma lákalo niečo technické a počula som, že na IT odbory to je celkom slušné. Predsa len, nechcela som potom brigádovať v Mekáči, keď doštudujem, však? Človek si povie, že technika je istota. Na niektoré veci mám fakt super spomienky. Pamätám si, ako sme mali prax a fakt to nebolo len o tom, že nám niekto hovoril teóriu. Konečne sme si mohli aj niečo chytiť, poskladať, naprogramovať. Niekedy sme sa dostali aj do takých celkom veľkých firiem, čo bolo dosť motivujúce, lebo si človek uvedomil, že to, čo sa učíme, má aj reálny zmysel a že sa tým dá fakt živiť. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to zas nie. Pár profesorov bolo naozaj top, takí, čo vedeli aj vtipkovať, ale zároveň nás aj niečo naučiť, a aj keď sme niekedy nechápali, mali trpezlivosť to vysvetľovať dookola. S takými sa človek aj tešil na hodinu. Ale zas, boli tam aj chvíle, kedy som si myslela, že z tej školy nejak normálne ani nevyjdem. Niektoré triedy, hlavne tie staršie dielne, vyzerali, akoby sa tam zastavil čas tak pred tridsiatimi rokmi. Akože, chápem, že nie je peňazí nazvyš, ale keď porovnáš tie moderné labáky, čo sme mali na informatike, s niektorými starými učebňami, tak ti je proste jasné, že niekde je asi väčší tlak na vybavenie ako inde. Niekedy sa mi zdalo, že polovicu triedy to vôbec nebavilo a len čakali na zvonenie. Nemyslím si, že to bolo vždy len ich chyba, niekedy proste ten výklad bol taká nuda, že aj človek, čo ho to zaujímalo, ledva udržal oči otvorené. Mám pocit, že niektorí učitelia už boli len takí vyhorení a chceli mať len svoj pokoj, a bolo im jedno, či nám niečo v hlave ostane alebo nie. Proste si odprednášali svoje a zvyšok bol na nás. Trošku ma mrzelo, že nebol taký osobný prístup ku každému, občas sa človek cítil ako jedno číslo z mnohých v nejakej štatistike. A niekedy boli tie pravidlá strašne prísne, zdalo sa mi, že viac sa hľadí na nejaké formálnosti, ako na to, či sa nám tam naozaj darí a či sme v pohode.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
