<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k SOŠ technická Partizánska 1, Michalovce	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/sos-technicka-partizanska-1-michalovce/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sos-technicka-partizanska-1-michalovce/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:52:03 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Jana		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sos-technicka-partizanska-1-michalovce/#comment-8658</link>

		<dc:creator><![CDATA[Jana]]></dc:creator>
		<pubDate>Sat, 29 Mar 2025 20:20:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/sos-technicka-partizanska-1-michalovce/#comment-8658</guid>

					<description><![CDATA[Keď som si spomínala na strednú, SOŠ technická Partizánska v Michalovciach bola pre mňa taká kapitola sama o sebe. Hľadala som vtedy niečo, čo by ma fakt pripravilo do života a dalo mi do rúk nejaké remeslo, tak som si myslela, že toto by mohla byť tá správna voľba. A úprimne? Bolo to všelijaké. Mám pocit, že najviac som ocenila tie praktické hodiny. V dielňach sme sa naozaj hrali s vecami, skúšali sme a videli, ako to všetko funguje v praxi. Niektoré učiteľky a učitelia boli fakt super, vidno, že ich to baví a chcú nám niečo odovzdať. Pamätám si, ako mi jedna učiteľka trpezlivo vysvetľovala niečo, čo mi nešlo do hlavy, a nakoniec mi to fakt docvaklo. To bolo fajn a mala som z toho pocit, že naozaj niečo viem. Aj vybavenie, aj keď niekedy už zažilo lepšie časy, bolo v niektorých oblastiach celkom fajn a dalo sa s tým pracovať. Ale zas, potom prišli teoretické predmety a to bolo niekedy fakt peklo. Mám pocit, že niektoré tie hodiny boli strašná nuda. Sedieť štyridsaťpäť minút a pozerať, ako polovica triedy drieme alebo si kreslí do zošita a len čaká na zvonenie, to bolo demotivujúce. Občas som si myslela, že by to mohli vysvetliť aj trochu živšie, aby to nebolo len o čítaní z knihy alebo púšťaní prezentácií. Tiež som mala pocit, že niektoré tie informácie sú dosť mimo toho, čo by sme reálne využili v živote alebo v práci. S tou praxou to bolo tiež tak rôzne. Počula som od kamošiek, že niektoré sa dostali do fakt dobrých firiem, kde si vyskúšali kopec zaujímavých vecí a dokonca im to pomohlo pri hľadaní roboty. Ja som zas mala pocit, že som skôr len tak prežívala a nejaké extra super skúsenosti som si z toho neodniesla. Asi to hodne záleží na šťastí a na tom, kam ťa pridelia. V každom prípade, ak si proaktívna a pýtaš sa, vieš z toho vyťažiť viac. Ak si ticho sedíš v kúte, tak si ťa nikto nevšimne. Celkovo to tam bolo také... normálne. Nie úplne zlé, ale ani úplne dokonalé. Mám pocit, že ak vieš, čo chceš a si ochotná sa pýtať a hľadať si svoje cesty, tak sa tam dá naučiť dosť. Ak ale čakáš, že ťa niekto bude celý čas ťahať, asi to bude pre teba skôr skúška trpezlivosti.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď som si spomínala na strednú, SOŠ technická Partizánska v Michalovciach bola pre mňa taká kapitola sama o sebe. Hľadala som vtedy niečo, čo by ma fakt pripravilo do života a dalo mi do rúk nejaké remeslo, tak som si myslela, že toto by mohla byť tá správna voľba. A úprimne? Bolo to všelijaké. Mám pocit, že najviac som ocenila tie praktické hodiny. V dielňach sme sa naozaj hrali s vecami, skúšali sme a videli, ako to všetko funguje v praxi. Niektoré učiteľky a učitelia boli fakt super, vidno, že ich to baví a chcú nám niečo odovzdať. Pamätám si, ako mi jedna učiteľka trpezlivo vysvetľovala niečo, čo mi nešlo do hlavy, a nakoniec mi to fakt docvaklo. To bolo fajn a mala som z toho pocit, že naozaj niečo viem. Aj vybavenie, aj keď niekedy už zažilo lepšie časy, bolo v niektorých oblastiach celkom fajn a dalo sa s tým pracovať. Ale zas, potom prišli teoretické predmety a to bolo niekedy fakt peklo. Mám pocit, že niektoré tie hodiny boli strašná nuda. Sedieť štyridsaťpäť minút a pozerať, ako polovica triedy drieme alebo si kreslí do zošita a len čaká na zvonenie, to bolo demotivujúce. Občas som si myslela, že by to mohli vysvetliť aj trochu živšie, aby to nebolo len o čítaní z knihy alebo púšťaní prezentácií. Tiež som mala pocit, že niektoré tie informácie sú dosť mimo toho, čo by sme reálne využili v živote alebo v práci. S tou praxou to bolo tiež tak rôzne. Počula som od kamošiek, že niektoré sa dostali do fakt dobrých firiem, kde si vyskúšali kopec zaujímavých vecí a dokonca im to pomohlo pri hľadaní roboty. Ja som zas mala pocit, že som skôr len tak prežívala a nejaké extra super skúsenosti som si z toho neodniesla. Asi to hodne záleží na šťastí a na tom, kam ťa pridelia. V každom prípade, ak si proaktívna a pýtaš sa, vieš z toho vyťažiť viac. Ak si ticho sedíš v kúte, tak si ťa nikto nevšimne. Celkovo to tam bolo také&#8230; normálne. Nie úplne zlé, ale ani úplne dokonalé. Mám pocit, že ak vieš, čo chceš a si ochotná sa pýtať a hľadať si svoje cesty, tak sa tam dá naučiť dosť. Ak ale čakáš, že ťa niekto bude celý čas ťahať, asi to bude pre teba skôr skúška trpezlivosti.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
