<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k SOŠ technická Okružná 693, Čadca	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/sos-technicka-okruzna-693-cadca/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sos-technicka-okruzna-693-cadca/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:50:51 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Anuška		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sos-technicka-okruzna-693-cadca/#comment-8456</link>

		<dc:creator><![CDATA[Anuška]]></dc:creator>
		<pubDate>Fri, 08 Aug 2025 13:58:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/sos-technicka-okruzna-693-cadca/#comment-8456</guid>

					<description><![CDATA[Keď som si vyberala strednú, alebo keď sme pre dcéru vyberali, SOŠ technická Okružná v Čadci sa mi zdala ako celkom dobrá voľba. Predsa len, technika má budúcnosť, to je jasné, a nechcela som, aby len sedela doma s knihami. Človek má pocit, že keď tam pôjde, aspoň sa niečo reálne naučí. Mám pocit, že najväčšie plus je určite tá prax. Nejde len o nejaké teoretické omieľanie, ale fakt sme sa dostali aj k veciam, čo sa dajú použiť. V dielňach sa človek naozaj naučí robiť s rukami, niekedy je to síce poriadna drina, ale zase vieš, že sa to hodí. A keď som počula, že boli aj nejaké praxe vo väčších firmách, to je super, lebo človek už vidí, ako to funguje v reálnom svete. Nie je to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, naozaj sa snažili niečo naučiť. Na druhej strane, niekedy sa mi ale zdalo, že tie stroje a vybavenie už majú to najlepšie za sebou. Jasné, nie je to ako vo filmovej fabrike, ale občas som si hovorila, že či sa to fakt ešte používa. Teda, myslím tie staršie veci, niektoré novšie ma ale zase prekvapili. A potom učitelia. Niektorí sú naozaj takí, že ich baví to, čo učia. Vidíš na nich, že im záleží a snažia sa vysvetliť veci tak, aby sme to pochopili. Keď som niečo nevedela, vždy sa našiel niekto, kto bol ochotný pomôcť aj po škole, to som si vážila. Ale na druhej strane, niekedy to bolo aj naopak. Polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, lebo výklad bol taký, že ti oči lietali po strope a bolo ti jedno, čo sa deje. A občas som mala pocit, že niektorí už len odpočítavajú dni do dôchodku a je im jedno, či niekto niečo vie, alebo nie. Niektoré predmety boli pre mňa hotové peklo, úprimne. Nechápala som, načo to budem potrebovať a zdalo sa mi, že sa tam drvíme kopu vecí, ktoré sa v praxi nikdy nevyužijú. Len bifľovanie na test a potom zabudnuté. Ako rodič som mala pocit, že komunikácia so školou je celkom v pohode. Keď som niečo potrebovala zistiť, väčšinou som sa dopracovala k informáciám. Celkovo je to určite miesto, kde sa človek naučí, čo to je makáť a že nič ti len tak nespadne z neba. Niekedy je to drina, inokedy máš pocit, že to má naozaj zmysel. A hlavne získaš nejaké zručnosti, ktoré sa v dnešnej dobe naozaj cenia.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď som si vyberala strednú, alebo keď sme pre dcéru vyberali, SOŠ technická Okružná v Čadci sa mi zdala ako celkom dobrá voľba. Predsa len, technika má budúcnosť, to je jasné, a nechcela som, aby len sedela doma s knihami. Človek má pocit, že keď tam pôjde, aspoň sa niečo reálne naučí. Mám pocit, že najväčšie plus je určite tá prax. Nejde len o nejaké teoretické omieľanie, ale fakt sme sa dostali aj k veciam, čo sa dajú použiť. V dielňach sa človek naozaj naučí robiť s rukami, niekedy je to síce poriadna drina, ale zase vieš, že sa to hodí. A keď som počula, že boli aj nejaké praxe vo väčších firmách, to je super, lebo človek už vidí, ako to funguje v reálnom svete. Nie je to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, naozaj sa snažili niečo naučiť. Na druhej strane, niekedy sa mi ale zdalo, že tie stroje a vybavenie už majú to najlepšie za sebou. Jasné, nie je to ako vo filmovej fabrike, ale občas som si hovorila, že či sa to fakt ešte používa. Teda, myslím tie staršie veci, niektoré novšie ma ale zase prekvapili. A potom učitelia. Niektorí sú naozaj takí, že ich baví to, čo učia. Vidíš na nich, že im záleží a snažia sa vysvetliť veci tak, aby sme to pochopili. Keď som niečo nevedela, vždy sa našiel niekto, kto bol ochotný pomôcť aj po škole, to som si vážila. Ale na druhej strane, niekedy to bolo aj naopak. Polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, lebo výklad bol taký, že ti oči lietali po strope a bolo ti jedno, čo sa deje. A občas som mala pocit, že niektorí už len odpočítavajú dni do dôchodku a je im jedno, či niekto niečo vie, alebo nie. Niektoré predmety boli pre mňa hotové peklo, úprimne. Nechápala som, načo to budem potrebovať a zdalo sa mi, že sa tam drvíme kopu vecí, ktoré sa v praxi nikdy nevyužijú. Len bifľovanie na test a potom zabudnuté. Ako rodič som mala pocit, že komunikácia so školou je celkom v pohode. Keď som niečo potrebovala zistiť, väčšinou som sa dopracovala k informáciám. Celkovo je to určite miesto, kde sa človek naučí, čo to je makáť a že nič ti len tak nespadne z neba. Niekedy je to drina, inokedy máš pocit, že to má naozaj zmysel. A hlavne získaš nejaké zručnosti, ktoré sa v dnešnej dobe naozaj cenia.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
