<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k SOŠ technická F. Lipku 2422/5, Hlohovec	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/sos-technicka-f-lipku-2422-5-hlohovec/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sos-technicka-f-lipku-2422-5-hlohovec/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:50:09 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Oľenka		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sos-technicka-f-lipku-2422-5-hlohovec/#comment-8334</link>

		<dc:creator><![CDATA[Oľenka]]></dc:creator>
		<pubDate>Thu, 31 Jul 2025 09:27:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/sos-technicka-f-lipku-2422-5-hlohovec/#comment-8334</guid>

					<description><![CDATA[Pamätám si, ako som sa tešila, keď som sa dostala na SOŠ technickú F. Lipku v Hlohovci. Vedela som, že to je škola, kde sa človek naučí aj niečo poriadne robiť rukami, a to sa mi páčilo viac ako len sedieť v lavici. Rodičia ma tiež povzbudzovali, že je fajn mať dobrý základ pre budúcnosť, a technika sa im zdala super voľba. Musím povedať, že čo sa týka tej praxe a dielní, tak to bolo fakt super. Tam sa človek konečne cítil, že robí niečo zmysluplné. Pamätám si, ako sme raz pracovali na jednom projekte a bolo úžasné vidieť, ako nám to pod rukami ožíva. Niektorí majstri a učitelia boli fakt nadšení a vedeli to aj super vysvetliť, takže som sa na tie hodiny vždy tešila. Tam som mala pocit, že som sa naozaj niečo naučila a že to viem aj použiť. Prax vo väčších firmách nám tiež občas dala riadnu zabrať, ale zase som mala pocit, že sme videli, ako to vyzerá v reálnom svete, a to je na nezaplatenie. No potom tu bola aj tá druhá strana mince. Na niektorých teoretických predmetoch to bola niekedy fakt nuda na umretie. Mám pocit, že polovica triedy len tak driemala a čakala na zvonenie, lebo niektorí učitelia proste len čítali z prezentácie alebo z knihy a nevedeli nás nejak zaujať. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale zase ani žiadne extra zaujímavé metódy, čo by nás donútili rozmýšľať. A to nehovorím o tom, že vybavenie v niektorých učebniach mi prišlo, že je z minulého storočia. Niekedy sme sa aj smiali, že s takými strojmi už asi nikto nerobí, len my v škole, čo je dosť smutné, keďže by nás mali pripravovať na budúcnosť. Celkovo tá atmosféra v škole... bolo to také všelijaké. Niekedy som mala pocit, že sa tam fakt snažia, aby sme niečo dosiahli, ale inokedy to bolo zase také, že nikto nikoho moc netlačil. Ak si si nešla za tým sama, tak sa to proste nejak prežilo a bolo. Komunikácia s vedením, alebo s niektorými ľuďmi tam hore, to bolo tiež občas na hlavu. Keď sme mali nejaký problém alebo nápad, niekedy to bolo ako hádzať hrach o stenu. No na druhej strane, tam som si našla super kamošky, a to je asi to najlepšie, čo som si odtiaľ odniesla. Tie zážitky z praxe, aj keď to bolo niekedy drina, ma naučili disciplíne a tomu, že keď sa chce, tak sa dá. S tými novšími technológiami to tam možno ešte trochu škrípe, ale verím, že sa to postupne mení. Nie je to úplne ideálne, ale zas, kde je?]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Pamätám si, ako som sa tešila, keď som sa dostala na SOŠ technickú F. Lipku v Hlohovci. Vedela som, že to je škola, kde sa človek naučí aj niečo poriadne robiť rukami, a to sa mi páčilo viac ako len sedieť v lavici. Rodičia ma tiež povzbudzovali, že je fajn mať dobrý základ pre budúcnosť, a technika sa im zdala super voľba. Musím povedať, že čo sa týka tej praxe a dielní, tak to bolo fakt super. Tam sa človek konečne cítil, že robí niečo zmysluplné. Pamätám si, ako sme raz pracovali na jednom projekte a bolo úžasné vidieť, ako nám to pod rukami ožíva. Niektorí majstri a učitelia boli fakt nadšení a vedeli to aj super vysvetliť, takže som sa na tie hodiny vždy tešila. Tam som mala pocit, že som sa naozaj niečo naučila a že to viem aj použiť. Prax vo väčších firmách nám tiež občas dala riadnu zabrať, ale zase som mala pocit, že sme videli, ako to vyzerá v reálnom svete, a to je na nezaplatenie. No potom tu bola aj tá druhá strana mince. Na niektorých teoretických predmetoch to bola niekedy fakt nuda na umretie. Mám pocit, že polovica triedy len tak driemala a čakala na zvonenie, lebo niektorí učitelia proste len čítali z prezentácie alebo z knihy a nevedeli nás nejak zaujať. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale zase ani žiadne extra zaujímavé metódy, čo by nás donútili rozmýšľať. A to nehovorím o tom, že vybavenie v niektorých učebniach mi prišlo, že je z minulého storočia. Niekedy sme sa aj smiali, že s takými strojmi už asi nikto nerobí, len my v škole, čo je dosť smutné, keďže by nás mali pripravovať na budúcnosť. Celkovo tá atmosféra v škole&#8230; bolo to také všelijaké. Niekedy som mala pocit, že sa tam fakt snažia, aby sme niečo dosiahli, ale inokedy to bolo zase také, že nikto nikoho moc netlačil. Ak si si nešla za tým sama, tak sa to proste nejak prežilo a bolo. Komunikácia s vedením, alebo s niektorými ľuďmi tam hore, to bolo tiež občas na hlavu. Keď sme mali nejaký problém alebo nápad, niekedy to bolo ako hádzať hrach o stenu. No na druhej strane, tam som si našla super kamošky, a to je asi to najlepšie, čo som si odtiaľ odniesla. Tie zážitky z praxe, aj keď to bolo niekedy drina, ma naučili disciplíne a tomu, že keď sa chce, tak sa dá. S tými novšími technológiami to tam možno ešte trochu škrípe, ale verím, že sa to postupne mení. Nie je to úplne ideálne, ale zas, kde je?</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
