<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k SOŠ technická a agropotravinárska &#8211; Okružná 61, Rimavská Sobota	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/sos-technicka-a-agropotravinarska-okruzna-61-rimavska-sobota/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sos-technicka-a-agropotravinarska-okruzna-61-rimavska-sobota/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:51:20 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Sima		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sos-technicka-a-agropotravinarska-okruzna-61-rimavska-sobota/#comment-8539</link>

		<dc:creator><![CDATA[Sima]]></dc:creator>
		<pubDate>Thu, 11 Sep 2025 09:14:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/sos-technicka-a-agropotravinarska-okruzna-61-rimavska-sobota/#comment-8539</guid>

					<description><![CDATA[Tak si vravím, že ti napíšem niečo o tej škole v Rimavskej Sobote, tej technickej a agropotravinárskej na Okružnej. Naozaj to tam bolo také... všelijaké, ako to už na strednej býva. Keď si na to spomeniem, mám v hlave taký mix, že neviem, kde skôr začať. Jedna vec, čo musím naozaj pochváliť, bola tá prax. Tam sa nám fakt venovali a mali sme k dispozícii celkom slušné dielne. Nebolo to tak, že by sme sa len pozerali, ako niekto niečo robí, ale naozaj sme si to mohli sami skúšať. Pracovali sme s mašinami, ktoré sa nám potom zišli aj v reálnom živote, keď sme išli na brigádu alebo neskôr do práce. Niektorí majstri boli úplne fantastickí, vidno bolo, že ich to baví a chcú nám niečo odovzdať. Vždy boli ochotní poradiť, ukázať aj dvadsaťkrát, ak bolo treba. A vďaka tomu som si z praktických predmetov odniesla naozaj veľa. Pamätám si aj na nejaké exkurzie do väčších firiem, to bolo super, lebo sme videli, ako to funguje vo veľkom, a dalo nám to takú lepšiu predstavu o budúcnosti. Ale potom tu boli tie teoretické predmety, to bola niekedy riadna skúška trpezlivosti. Mám pocit, že pri niektorých hodinách polovica triedy len čakala na zvonenie a bolo úplne jedno, čo sa tam preberá. Niekedy sa mi zdalo, že učitelia už boli unavení a proste si to len odprednášali. Chýbala tam taká iskra, ktorá by nás vtiahla do deja. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale skôr tak, že to bolo suché, bez života. A tie triedy, no, poviem ti, niektoré už pamätajú fakt lepšie časy. Stoličky vŕzgali, tabule boli opotrebované, sem-tam nejaká zima. Človek má potom pocit, že ho to ani veľmi nebaví, keď to prostredie nie je moc povzbudivé. Čo sa týka atmosféry v škole, s kolektívom som si sadla fajn, to je vždy dôležité. A keď som potrebovala niečo vybaviť alebo sa spýtať, vždy sa našiel niekto ochotný poradiť, či už zo študijného alebo z učiteľov. Na to sa nedalo sťažovať. Ale na druhej strane, občas som mala pocit, že niektoré veci tam fungujú trochu postaru. Ako keby sa báli skúsiť niečo nové. To vie byť niekedy frustrujúce, keď vidíš, že by sa dalo niečo spraviť lepšie alebo modernejšie. Ale zase, na niektoré tie praktické zručnosti, čo som si tam odniesla, dodnes spomínam. Takže asi tak.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Tak si vravím, že ti napíšem niečo o tej škole v Rimavskej Sobote, tej technickej a agropotravinárskej na Okružnej. Naozaj to tam bolo také&#8230; všelijaké, ako to už na strednej býva. Keď si na to spomeniem, mám v hlave taký mix, že neviem, kde skôr začať. Jedna vec, čo musím naozaj pochváliť, bola tá prax. Tam sa nám fakt venovali a mali sme k dispozícii celkom slušné dielne. Nebolo to tak, že by sme sa len pozerali, ako niekto niečo robí, ale naozaj sme si to mohli sami skúšať. Pracovali sme s mašinami, ktoré sa nám potom zišli aj v reálnom živote, keď sme išli na brigádu alebo neskôr do práce. Niektorí majstri boli úplne fantastickí, vidno bolo, že ich to baví a chcú nám niečo odovzdať. Vždy boli ochotní poradiť, ukázať aj dvadsaťkrát, ak bolo treba. A vďaka tomu som si z praktických predmetov odniesla naozaj veľa. Pamätám si aj na nejaké exkurzie do väčších firiem, to bolo super, lebo sme videli, ako to funguje vo veľkom, a dalo nám to takú lepšiu predstavu o budúcnosti. Ale potom tu boli tie teoretické predmety, to bola niekedy riadna skúška trpezlivosti. Mám pocit, že pri niektorých hodinách polovica triedy len čakala na zvonenie a bolo úplne jedno, čo sa tam preberá. Niekedy sa mi zdalo, že učitelia už boli unavení a proste si to len odprednášali. Chýbala tam taká iskra, ktorá by nás vtiahla do deja. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale skôr tak, že to bolo suché, bez života. A tie triedy, no, poviem ti, niektoré už pamätajú fakt lepšie časy. Stoličky vŕzgali, tabule boli opotrebované, sem-tam nejaká zima. Človek má potom pocit, že ho to ani veľmi nebaví, keď to prostredie nie je moc povzbudivé. Čo sa týka atmosféry v škole, s kolektívom som si sadla fajn, to je vždy dôležité. A keď som potrebovala niečo vybaviť alebo sa spýtať, vždy sa našiel niekto ochotný poradiť, či už zo študijného alebo z učiteľov. Na to sa nedalo sťažovať. Ale na druhej strane, občas som mala pocit, že niektoré veci tam fungujú trochu postaru. Ako keby sa báli skúsiť niečo nové. To vie byť niekedy frustrujúce, keď vidíš, že by sa dalo niečo spraviť lepšie alebo modernejšie. Ale zase, na niektoré tie praktické zručnosti, čo som si tam odniesla, dodnes spomínam. Takže asi tak.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
