<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k SOŠ sv. Cyrila a Metoda Tehliarska 2, Michalovce	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/sos-sv-cyrila-a-metoda-tehliarska-2-michalovce/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sos-sv-cyrila-a-metoda-tehliarska-2-michalovce/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:52:03 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Janča		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sos-sv-cyrila-a-metoda-tehliarska-2-michalovce/#comment-8659</link>

		<dc:creator><![CDATA[Janča]]></dc:creator>
		<pubDate>Mon, 09 Jun 2025 14:26:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/sos-sv-cyrila-a-metoda-tehliarska-2-michalovce/#comment-8659</guid>

					<description><![CDATA[Keď som si vybrala SOŠ sv. Cyrila a Metoda na Tehliarskej v Michalovciach, mala som také zmiešané očakávania, lebo veď viete, stredná škola je proste lotéria. Ale poviem vám, že po tých rokoch mám taký pocit, že to nebolo zlé, aj keď samozrejme, nebolo to ani dokonalé, ako asi nikde. Čo sa mi naozaj páčilo, bola tá praktická stránka. Nehovorím, že sme len sedeli v laviciach a bifľovali sa teóriu, naopak. Celkom dosť času sme strávili rôznymi workshopmi a tými praktickými cvičeniami, ktoré mali fakt zmysel. Mala som pocit, že nás pripravujú na to, čo budeme reálne robiť po škole. A keď sme išli na prax do nejakej väčšej firmy, tak som nemala pocit, že som tam úplne stratená, lebo základy z dielní som už mala. Aj atmosféra mi prišla taká celkom rodinná, veľa učiteľov bolo takých prístupných, dalo sa s nimi normálne porozprávať aj o veciach mimo učiva. A ten duch školy, tá ich filozofia, to bolo pre mňa osobne tiež plus, dávalo to celému štúdiu taký iný rozmer. Jasné, že nie všetko bolo ružové. Niekedy som mala pocit, že niektoré predmety sú proste nuda do špiku kosti. Že tam polovička triedy zívala a čakala na zvonenie, lebo buď to bolo podané takým spôsobom, že ma to vôbec nezaujalo, alebo proste nejaké veci sú už asi mimo reality. Niektoré triedy, najmä tie staršie, už si pamätajú aj lepšie časy, takže nejaké moderné vybavenie tam človek hľadá márne. A aj keď som spomínala prístup učiteľov, samozrejme, boli aj takí, pri ktorých som mala pocit, že im už došli nápady, ako nás zaujať, alebo boli proste takí prísnejší a menej chápaví, čo je asi normálne na každej škole. Niekedy mi prišlo, že sa zbytočne držíme starých pravidiel, namiesto toho, aby sme skúšali niečo nové a prispôsobovali sa tomu, čo sa deje vonku. Ale celkovo, keď sa na to pozriem spätne, nemám pocit, že by to bol premárnený čas. Naučila som sa tam veľa praktických vecí, ktoré mi v živote aj pomohli, a spoznala som tam super ľudí. Bola to proste moja stredná.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď som si vybrala SOŠ sv. Cyrila a Metoda na Tehliarskej v Michalovciach, mala som také zmiešané očakávania, lebo veď viete, stredná škola je proste lotéria. Ale poviem vám, že po tých rokoch mám taký pocit, že to nebolo zlé, aj keď samozrejme, nebolo to ani dokonalé, ako asi nikde. Čo sa mi naozaj páčilo, bola tá praktická stránka. Nehovorím, že sme len sedeli v laviciach a bifľovali sa teóriu, naopak. Celkom dosť času sme strávili rôznymi workshopmi a tými praktickými cvičeniami, ktoré mali fakt zmysel. Mala som pocit, že nás pripravujú na to, čo budeme reálne robiť po škole. A keď sme išli na prax do nejakej väčšej firmy, tak som nemala pocit, že som tam úplne stratená, lebo základy z dielní som už mala. Aj atmosféra mi prišla taká celkom rodinná, veľa učiteľov bolo takých prístupných, dalo sa s nimi normálne porozprávať aj o veciach mimo učiva. A ten duch školy, tá ich filozofia, to bolo pre mňa osobne tiež plus, dávalo to celému štúdiu taký iný rozmer. Jasné, že nie všetko bolo ružové. Niekedy som mala pocit, že niektoré predmety sú proste nuda do špiku kosti. Že tam polovička triedy zívala a čakala na zvonenie, lebo buď to bolo podané takým spôsobom, že ma to vôbec nezaujalo, alebo proste nejaké veci sú už asi mimo reality. Niektoré triedy, najmä tie staršie, už si pamätajú aj lepšie časy, takže nejaké moderné vybavenie tam človek hľadá márne. A aj keď som spomínala prístup učiteľov, samozrejme, boli aj takí, pri ktorých som mala pocit, že im už došli nápady, ako nás zaujať, alebo boli proste takí prísnejší a menej chápaví, čo je asi normálne na každej škole. Niekedy mi prišlo, že sa zbytočne držíme starých pravidiel, namiesto toho, aby sme skúšali niečo nové a prispôsobovali sa tomu, čo sa deje vonku. Ale celkovo, keď sa na to pozriem spätne, nemám pocit, že by to bol premárnený čas. Naučila som sa tam veľa praktických vecí, ktoré mi v živote aj pomohli, a spoznala som tam super ľudí. Bola to proste moja stredná.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
