<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k SOŠ potravinárska Krušovská 2091, Topoľčany	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/sos-potravinarska-krusovska-2091-topolcany/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sos-potravinarska-krusovska-2091-topolcany/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:50:51 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Míša		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sos-potravinarska-krusovska-2091-topolcany/#comment-8442</link>

		<dc:creator><![CDATA[Míša]]></dc:creator>
		<pubDate>Fri, 07 Feb 2025 11:33:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/sos-potravinarska-krusovska-2091-topolcany/#comment-8442</guid>

					<description><![CDATA[Keď som si vyberala strednú, tá potravinárska v Topoľčanoch na Krušovskej mi prišla celkom zaujímavá. Predsa len, nie je to len o nejakom suchom učení, ale aj o praxi, čo je super. A to je asi jedna z tých vecí, čo sa mi na škole najviac páčila. Tá prax bola fakt dobrá, nie že by nám len niečo rozprávali, ale fakt sme si to aj vyskúšali. Často sme mali možnosť ísť aj mimo školy, do nejakej väčšej firmy, čo bolo super, lebo človek vidí, ako to funguje v reále. A niektorí majstri alebo učitelia naozaj vedeli, čo robia a chceli nám to aj odovzdať, čo som si na nich veľmi vážila. A k tomu sa pridávajú aj niektorí učitelia, ktorí boli fakt poklad. Takí, čo ťa dokázali nadchnúť pre predmet, aj keď si si možno myslela, že ťa to vôbec nebaví. Vysvetlili všetko trpezlivo a nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas. Skôr naopak, snažili sa, aby sme naozaj niečo pochopili a mali z toho aj zážitok. Tým, že je to taká menšia škola, tak je tam celkom taká rodinná atmosféra. Človek sa cíti, že tam patrí, a nie je len jedno číslo v dave. Partia sa tam nájde ľahko, ak si otvorená, čo je fajn, lebo podpora od spolužiakov je na strednej podľa mňa strašne dôležitá. Na druhej strane, čo sa týka budovy a vybavenia, no tak to je kapitola sama o sebe. Občas som mala pocit, že niektoré veci tam pamätajú ešte mojich starých rodičov. Niekedy som si hovorila, že by to už chcelo nejakú poriadnu rekonštrukciu, hlavne tie lavice a stoličky, no hrôza. A potom sú tu aj takí učitelia, čo mi prišlo, že už ich to celé tak nejak nebaví. Niekedy sa mi stalo, že aj polovica triedy sa počas hodiny nudila a len čakala na zvonenie, lebo výklad bol taký... uspávajúci. Mala som pocit, že si idú svoje a je im jedno, či to niekto chápe, alebo nie. A to je celkom demotivujúce, vieš, keď vidíš, že aj učiteľ je už znudený. Čo sa týka uplatnenia po škole, no neviem. Mám pocit, že ak sa človek chce naozaj venovať potravinárstvu, tak musí byť dosť iniciatívny a hľadať si príležitosti sám. Nie je to tak, že by ti priamo po škole padali super ponuky do lona. Treba sa fakt snažiť a hľadať si to sama, čo je niekedy dosť náročné. A čo mi tam možno trochu chýbalo, boli nejaké extra krúžky alebo mimoškolské aktivity. Jasné, boli tam nejaké veci, ale nebolo to tak, že by si si nevedela vybrať z kopy super možností, ktoré by ťa vytrhli z toho školského stereotypu.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď som si vyberala strednú, tá potravinárska v Topoľčanoch na Krušovskej mi prišla celkom zaujímavá. Predsa len, nie je to len o nejakom suchom učení, ale aj o praxi, čo je super. A to je asi jedna z tých vecí, čo sa mi na škole najviac páčila. Tá prax bola fakt dobrá, nie že by nám len niečo rozprávali, ale fakt sme si to aj vyskúšali. Často sme mali možnosť ísť aj mimo školy, do nejakej väčšej firmy, čo bolo super, lebo človek vidí, ako to funguje v reále. A niektorí majstri alebo učitelia naozaj vedeli, čo robia a chceli nám to aj odovzdať, čo som si na nich veľmi vážila. A k tomu sa pridávajú aj niektorí učitelia, ktorí boli fakt poklad. Takí, čo ťa dokázali nadchnúť pre predmet, aj keď si si možno myslela, že ťa to vôbec nebaví. Vysvetlili všetko trpezlivo a nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas. Skôr naopak, snažili sa, aby sme naozaj niečo pochopili a mali z toho aj zážitok. Tým, že je to taká menšia škola, tak je tam celkom taká rodinná atmosféra. Človek sa cíti, že tam patrí, a nie je len jedno číslo v dave. Partia sa tam nájde ľahko, ak si otvorená, čo je fajn, lebo podpora od spolužiakov je na strednej podľa mňa strašne dôležitá. Na druhej strane, čo sa týka budovy a vybavenia, no tak to je kapitola sama o sebe. Občas som mala pocit, že niektoré veci tam pamätajú ešte mojich starých rodičov. Niekedy som si hovorila, že by to už chcelo nejakú poriadnu rekonštrukciu, hlavne tie lavice a stoličky, no hrôza. A potom sú tu aj takí učitelia, čo mi prišlo, že už ich to celé tak nejak nebaví. Niekedy sa mi stalo, že aj polovica triedy sa počas hodiny nudila a len čakala na zvonenie, lebo výklad bol taký&#8230; uspávajúci. Mala som pocit, že si idú svoje a je im jedno, či to niekto chápe, alebo nie. A to je celkom demotivujúce, vieš, keď vidíš, že aj učiteľ je už znudený. Čo sa týka uplatnenia po škole, no neviem. Mám pocit, že ak sa človek chce naozaj venovať potravinárstvu, tak musí byť dosť iniciatívny a hľadať si príležitosti sám. Nie je to tak, že by ti priamo po škole padali super ponuky do lona. Treba sa fakt snažiť a hľadať si to sama, čo je niekedy dosť náročné. A čo mi tam možno trochu chýbalo, boli nejaké extra krúžky alebo mimoškolské aktivity. Jasné, boli tam nejaké veci, ale nebolo to tak, že by si si nevedela vybrať z kopy super možností, ktoré by ťa vytrhli z toho školského stereotypu.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
