<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k SOŠ pedagogická SNP 509/116, Turčianske Teplice	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/sos-pedagogicka-snp-509-116-turcianske-teplice/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sos-pedagogicka-snp-509-116-turcianske-teplice/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Mon, 03 Nov 2025 12:50:00 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Monaco		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sos-pedagogicka-snp-509-116-turcianske-teplice/#comment-8487</link>

		<dc:creator><![CDATA[Monaco]]></dc:creator>
		<pubDate>Mon, 03 Nov 2025 12:50:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/sos-pedagogicka-snp-509-116-turcianske-teplice/#comment-8487</guid>

					<description><![CDATA[Keď som si vyberala strednú školu, chcela som ísť niekam, kde to bude mať zmysel a kde sa naučím niečo fakt praktické. Pedagogická v Turčianskych Tepliciach mi prišla ako dobrá voľba, lebo ma vždy lákala práca s deťmi. A poviem ti, nebolo to úplne čierno-biele, ale poďme na to postupne. Čo mi tam fakt sedelo, bola prax. To bola asi najlepšia časť štúdia. Naozaj som si vyskúšala, aké to je stáť pred deťmi, vymýšľať si pre ne aktivity, vidieť ich reakcie. Chodili sme do rôznych škôlok a škôl, a tam som si naozaj overila, či je to pre mňa. Boli tam momenty, keď som bola úplne nadšená a cítila som, že toto je ono. Aj kolektív študentiek bol super, v triede sme si väčšinou navzájom pomáhali, čo bolo fajn, lebo niektoré predmety boli dosť náročné a bez kamošiek by to bolo oveľa ťažšie. Niektorí učitelia boli fakt poklady, takí, čo to s nami mysleli vážne a bolo vidieť, že ich ich práca baví. Dokázali nám veci vysvetliť tak, že to človek pochopil aj bez drilovania a bolo cítiť, že nám chcú odovzdať to najlepšie. Necítila som sa, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas. Naopak, snažili sa, aby sme naozaj niečo odniesli. Ale zase na druhej strane, niektoré veci ma dosť štvali. Mám pocit, že niektoré triedy, respektíve celkovo priestory školy, by už potrebovali poriadnu rekonštrukciu. Nábytok vyzeral, že pamätá ešte našich rodičov a celkovo prostredie pôsobilo tak trošku unavene. Človek má potom pocit, že aj to vybavenie je také zastarané, a to sa potom odrazí aj na tom, ako sa cítiš na hodinách. Niekedy som mala pocit, že sa tam držíme nejakých metód, ktoré už v dnešnej dobe proste nefungujú alebo nie sú tak efektívne, ako by mohli byť. A s tým súviseli aj niektorí profesori. Niektorí tam boli, akoby si to proste len odsedeli. Človek mal pocit, že by boli radšej niekde inde a že ich to už moc nebaví. To sa potom prejavilo aj na hodinách, kde polovica triedy bola znudená a čakala len na zvonenie, lebo to proste nemalo šťavu. Celkovo to bola pre mňa taká jazda. Na jednej strane som si odtiaľ odniesla cenné skúsenosti hlavne z praxe a spoznala super ľudí, ktorí ma posunuli ďalej. Na druhej strane tam boli veci, ktoré by sa dali určite zlepšiť a modernizovať. Ale čo si z toho vezmeš, to už je na tebe, každý to vníma inak.&lt;/blockquote&gt;]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď som si vyberala strednú školu, chcela som ísť niekam, kde to bude mať zmysel a kde sa naučím niečo fakt praktické. Pedagogická v Turčianskych Tepliciach mi prišla ako dobrá voľba, lebo ma vždy lákala práca s deťmi. A poviem ti, nebolo to úplne čierno-biele, ale poďme na to postupne. Čo mi tam fakt sedelo, bola prax. To bola asi najlepšia časť štúdia. Naozaj som si vyskúšala, aké to je stáť pred deťmi, vymýšľať si pre ne aktivity, vidieť ich reakcie. Chodili sme do rôznych škôlok a škôl, a tam som si naozaj overila, či je to pre mňa. Boli tam momenty, keď som bola úplne nadšená a cítila som, že toto je ono. Aj kolektív študentiek bol super, v triede sme si väčšinou navzájom pomáhali, čo bolo fajn, lebo niektoré predmety boli dosť náročné a bez kamošiek by to bolo oveľa ťažšie. Niektorí učitelia boli fakt poklady, takí, čo to s nami mysleli vážne a bolo vidieť, že ich ich práca baví. Dokázali nám veci vysvetliť tak, že to človek pochopil aj bez drilovania a bolo cítiť, že nám chcú odovzdať to najlepšie. Necítila som sa, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas. Naopak, snažili sa, aby sme naozaj niečo odniesli. Ale zase na druhej strane, niektoré veci ma dosť štvali. Mám pocit, že niektoré triedy, respektíve celkovo priestory školy, by už potrebovali poriadnu rekonštrukciu. Nábytok vyzeral, že pamätá ešte našich rodičov a celkovo prostredie pôsobilo tak trošku unavene. Človek má potom pocit, že aj to vybavenie je také zastarané, a to sa potom odrazí aj na tom, ako sa cítiš na hodinách. Niekedy som mala pocit, že sa tam držíme nejakých metód, ktoré už v dnešnej dobe proste nefungujú alebo nie sú tak efektívne, ako by mohli byť. A s tým súviseli aj niektorí profesori. Niektorí tam boli, akoby si to proste len odsedeli. Človek mal pocit, že by boli radšej niekde inde a že ich to už moc nebaví. To sa potom prejavilo aj na hodinách, kde polovica triedy bola znudená a čakala len na zvonenie, lebo to proste nemalo šťavu. Celkovo to bola pre mňa taká jazda. Na jednej strane som si odtiaľ odniesla cenné skúsenosti hlavne z praxe a spoznala super ľudí, ktorí ma posunuli ďalej. Na druhej strane tam boli veci, ktoré by sa dali určite zlepšiť a modernizovať. Ale čo si z toho vezmeš, to už je na tebe, každý to vníma inak.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
