<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k SOŠ elektrotechnická Sibírska 1, Trnava	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/sos-elektrotechnicka-sibirska-1-trnava/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sos-elektrotechnicka-sibirska-1-trnava/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:50:17 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: NikaL		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sos-elektrotechnicka-sibirska-1-trnava/#comment-8358</link>

		<dc:creator><![CDATA[NikaL]]></dc:creator>
		<pubDate>Wed, 01 Oct 2025 19:28:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/sos-elektrotechnicka-sibirska-1-trnava/#comment-8358</guid>

					<description><![CDATA[Keď som si pred pár rokmi vyberala strednú, SOŠ elektrotechnická na Sibírskej v Trnave mi prišla ako celkom fajn voľba. Predsa len, technika a IT ma vždycky lákali, tak som si myslela, že tam nájdem niečo pre seba. Pamätám si, ako som tam raz bola na nejakom dni otvorených dverí a priestory vyzerali na prvý pohľad celkom v pohode, tak som sa nakoniec rozhodla ísť týmto smerom. Čo musím naozaj pochváliť, to je určite tá praktická časť štúdia. Mala som pocit, že tam sa človek naozaj dostane k veciam a môže si to vyskúšať na vlastnej koži. Nie je to len o tom, že ti niekto niečo hovorí, ale reálne si veci osaháš, poskladáš, zapojíš. A tie praxe, čo sme mali aj vo veľkých firmách, to bolo fakt super! Človek si vďaka tomu vie lepšie predstaviť, ako to potom v reálnom svete funguje a čo ho vlastne čaká. Bolo to celé inšpiratívne a určite mi to dalo dobrý základ. Tiež niektorí učitelia boli fakt poklad. Bolo vidieť, že ich ich predmet baví, vedia nadchnúť a boli ochotní vždy poradiť, ak sme niečomu nerozumeli. Vďaka nim ma niektoré, predtým nudné témy, začali celkom baviť. A na chodbách bola vždy taká príjemná atmosféra, aj som si tam našla super kamošky, s ktorými sa bavím dodnes. Ale zase, boli aj veci, ktoré mi liezli na nervy. Mám pocit, že niektoré laboratóriá boli dosť zastarané. Vybavenie, s ktorým sme sa mali učiť a pracovať, malo niekedy viac rokov ako ja sama, a to bolo dosť demotivujúce, keď si človek chcel vyskúšať niečo modernejšie. Prišlo mi, že na niektorých predmetoch sa veľa vecí iba prepisovalo z tabule alebo z učebníc, a to sme si mohli prečítať aj doma. Potom sa polovica triedy nudila a len čakala na zvonenie, lebo to, čo sa tam dialo, nebolo žiadne wow. S niektorými učiteľmi to bolo fakt ťažké. Zdalo sa mi, že si už len tak odrobia svoje hodiny a je im úplne jedno, či niečo chápeme, alebo či nám to niečo dá. To bolo naozaj na nervy, lebo som mala pocit, že tam len strácam čas. Celkovo som mala miestami pocit, že tam bola taká zvláštna byrokracia a prísne pravidlá, ktoré občas len zbytočne komplikovali život. Ak sa rozhoduješ, tak ti poviem, že človek sa tam určite dokáže naučiť veľa, ale musíš byť aktívna a hľadať si to, čo ťa naozaj baví. Nie je to tak, že by ti to tam všetko naservírovali na zlatom podnose a ty len prijímala. Ak chceš, máš tam určite možnosť sa rozvíjať a nájsť si svoje miesto.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď som si pred pár rokmi vyberala strednú, SOŠ elektrotechnická na Sibírskej v Trnave mi prišla ako celkom fajn voľba. Predsa len, technika a IT ma vždycky lákali, tak som si myslela, že tam nájdem niečo pre seba. Pamätám si, ako som tam raz bola na nejakom dni otvorených dverí a priestory vyzerali na prvý pohľad celkom v pohode, tak som sa nakoniec rozhodla ísť týmto smerom. Čo musím naozaj pochváliť, to je určite tá praktická časť štúdia. Mala som pocit, že tam sa človek naozaj dostane k veciam a môže si to vyskúšať na vlastnej koži. Nie je to len o tom, že ti niekto niečo hovorí, ale reálne si veci osaháš, poskladáš, zapojíš. A tie praxe, čo sme mali aj vo veľkých firmách, to bolo fakt super! Človek si vďaka tomu vie lepšie predstaviť, ako to potom v reálnom svete funguje a čo ho vlastne čaká. Bolo to celé inšpiratívne a určite mi to dalo dobrý základ. Tiež niektorí učitelia boli fakt poklad. Bolo vidieť, že ich ich predmet baví, vedia nadchnúť a boli ochotní vždy poradiť, ak sme niečomu nerozumeli. Vďaka nim ma niektoré, predtým nudné témy, začali celkom baviť. A na chodbách bola vždy taká príjemná atmosféra, aj som si tam našla super kamošky, s ktorými sa bavím dodnes. Ale zase, boli aj veci, ktoré mi liezli na nervy. Mám pocit, že niektoré laboratóriá boli dosť zastarané. Vybavenie, s ktorým sme sa mali učiť a pracovať, malo niekedy viac rokov ako ja sama, a to bolo dosť demotivujúce, keď si človek chcel vyskúšať niečo modernejšie. Prišlo mi, že na niektorých predmetoch sa veľa vecí iba prepisovalo z tabule alebo z učebníc, a to sme si mohli prečítať aj doma. Potom sa polovica triedy nudila a len čakala na zvonenie, lebo to, čo sa tam dialo, nebolo žiadne wow. S niektorými učiteľmi to bolo fakt ťažké. Zdalo sa mi, že si už len tak odrobia svoje hodiny a je im úplne jedno, či niečo chápeme, alebo či nám to niečo dá. To bolo naozaj na nervy, lebo som mala pocit, že tam len strácam čas. Celkovo som mala miestami pocit, že tam bola taká zvláštna byrokracia a prísne pravidlá, ktoré občas len zbytočne komplikovali život. Ak sa rozhoduješ, tak ti poviem, že človek sa tam určite dokáže naučiť veľa, ale musíš byť aktívna a hľadať si to, čo ťa naozaj baví. Nie je to tak, že by ti to tam všetko naservírovali na zlatom podnose a ty len prijímala. Ak chceš, máš tam určite možnosť sa rozvíjať a nájsť si svoje miesto.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
