<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k SOŠ agrotechnická &#8211; Hlavná 54, Moldava nad Bodvou	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/sos-agrotechnicka-hlavna-54-moldava-nad-bodvou/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sos-agrotechnicka-hlavna-54-moldava-nad-bodvou/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:52:03 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Katarína		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sos-agrotechnicka-hlavna-54-moldava-nad-bodvou/#comment-8653</link>

		<dc:creator><![CDATA[Katarína]]></dc:creator>
		<pubDate>Thu, 09 Oct 2025 09:19:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/sos-agrotechnicka-hlavna-54-moldava-nad-bodvou/#comment-8653</guid>

					<description><![CDATA[Vieš čo, tak ti poviem úprimne, keď som si vyberala strednú, tak som nad tou agrotechnickou v Moldave celkom dosť premýšľala. A teraz, keď sa na to pozriem s odstupom, tak mám na to také... no, proste mám pocit, že to malo svoje plusy aj mínusy, ako asi každá škola, však? Na jednej strane, čo sa týka tej praxe, tak to bolo celkom fajn. Tam sa človek fakt naučí, ako to funguje naživo. Nejde len o to sedieť v lavici a čítať z kníh, ale fakt vidíš, ako sa veci robia v reálnom svete. Mali sme možnosť dostať sa aj do celkom fajn podnikov, kde som si vyskúšala, čo to obnáša. Tam som si aj ja uvedomila, že to, čo nám hovorili na hodinách, má zmysel a že sa to dá použiť. A to ma celkom bavilo, lebo som mala pocit, že nerobím zbytočnosti. Niektorí učitelia sú naozaj srdciari, fakt ich to baví a snažia sa ti odovzdať všetko, čo vedia. Vedia rozprávať pútavo a aj keď som niečo nechápala, vedela som za nimi prísť a oni mi trpezlivo vysvetlili. Vďaka nim som mala pocit, že sa tam viem niečo naučiť a nie som len číslo v triede. Ale zas na druhej strane, zdá sa mi, že tie priestory už zažili svoje časy. Niektoré triedy a hlavne dielne by už potrebovali poriadnu rekonštrukciu. Niekedy mi prišlo, že to vybavenie, čo sme mali k dispozícii, by mohlo byť aj modernejšie, aby sme držali krok s tým, čo sa používa v praxi. A potom, úprimne, boli aj dni, keď som mala pocit, že polovica triedy len čaká na zvonenie a nikto sa nechce zapájať. Niekedy tie prednášky boli dosť monotónne, takže sa nedá diviť, že pozornosť sa strácala a niektorí sa jednoducho nudili. Tiež som občas narazila na to, že keď som potrebovala niečo vybaviť alebo sa na niečo spýtať, tak to niekedy dosť viazlo. Ako keby mi nikto nechcel dať jasnú odpoveď alebo sa mi niekedy dlho neozvali. To ma dosť mrzelo, lebo človek čaká, že dostane informácie hneď a nie, že sa bude musieť doprosovať. No, a niekedy som si všimla, že aj medzi spolužiakmi to občas nebolo celkom ružové, ale to je asi všade, všakže. Ale celkovo, tie skúsenosti z praxe mi dali fakt veľa, to musím uznať. A to je asi to, čo si odtiaľ pamätám najviac.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Vieš čo, tak ti poviem úprimne, keď som si vyberala strednú, tak som nad tou agrotechnickou v Moldave celkom dosť premýšľala. A teraz, keď sa na to pozriem s odstupom, tak mám na to také&#8230; no, proste mám pocit, že to malo svoje plusy aj mínusy, ako asi každá škola, však? Na jednej strane, čo sa týka tej praxe, tak to bolo celkom fajn. Tam sa človek fakt naučí, ako to funguje naživo. Nejde len o to sedieť v lavici a čítať z kníh, ale fakt vidíš, ako sa veci robia v reálnom svete. Mali sme možnosť dostať sa aj do celkom fajn podnikov, kde som si vyskúšala, čo to obnáša. Tam som si aj ja uvedomila, že to, čo nám hovorili na hodinách, má zmysel a že sa to dá použiť. A to ma celkom bavilo, lebo som mala pocit, že nerobím zbytočnosti. Niektorí učitelia sú naozaj srdciari, fakt ich to baví a snažia sa ti odovzdať všetko, čo vedia. Vedia rozprávať pútavo a aj keď som niečo nechápala, vedela som za nimi prísť a oni mi trpezlivo vysvetlili. Vďaka nim som mala pocit, že sa tam viem niečo naučiť a nie som len číslo v triede. Ale zas na druhej strane, zdá sa mi, že tie priestory už zažili svoje časy. Niektoré triedy a hlavne dielne by už potrebovali poriadnu rekonštrukciu. Niekedy mi prišlo, že to vybavenie, čo sme mali k dispozícii, by mohlo byť aj modernejšie, aby sme držali krok s tým, čo sa používa v praxi. A potom, úprimne, boli aj dni, keď som mala pocit, že polovica triedy len čaká na zvonenie a nikto sa nechce zapájať. Niekedy tie prednášky boli dosť monotónne, takže sa nedá diviť, že pozornosť sa strácala a niektorí sa jednoducho nudili. Tiež som občas narazila na to, že keď som potrebovala niečo vybaviť alebo sa na niečo spýtať, tak to niekedy dosť viazlo. Ako keby mi nikto nechcel dať jasnú odpoveď alebo sa mi niekedy dlho neozvali. To ma dosť mrzelo, lebo človek čaká, že dostane informácie hneď a nie, že sa bude musieť doprosovať. No, a niekedy som si všimla, že aj medzi spolužiakmi to občas nebolo celkom ružové, ale to je asi všade, všakže. Ale celkovo, tie skúsenosti z praxe mi dali fakt veľa, to musím uznať. A to je asi to, čo si odtiaľ pamätám najviac.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
