<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k ŠKOLA PRE MIMORIADNE NADANÉ DETI a Gymnázium Teplická, Bratislava	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/skola-pre-mimoriadne-nadane-deti-a-gymnazium-teplicka-bratislava/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/skola-pre-mimoriadne-nadane-deti-a-gymnazium-teplicka-bratislava/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:52:59 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Janulka		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/skola-pre-mimoriadne-nadane-deti-a-gymnazium-teplicka-bratislava/#comment-8810</link>

		<dc:creator><![CDATA[Janulka]]></dc:creator>
		<pubDate>Fri, 18 Jul 2025 14:37:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/skola-pre-mimoriadne-nadane-deti-a-gymnazium-teplicka-bratislava/#comment-8810</guid>

					<description><![CDATA[Keď som sa sem hlásila, bola som celkom nadšená. Predstava, že konečne budem medzi ľuďmi, ktorí na hodinách rozmýšľajú rovnako rýchlo ako ja a nebudú sa pri každej otázke len pozerať do blba, bola super. A vieš čo? V tomto to naozaj splnilo očakávania. Ten pocit, že som v triede, kde si navzájom rozumieme a môžeme sa posúvať dopredu, je fakt na nezaplatenie. Učitelia (teda aspoň tí, čo boli naozaj dobrí) sa snažili, aby nás veci bavili. Namiesto toho, aby nám len hovorili fakty, často sme riešili zaujímavé projekty alebo chodili na rôzne exkurzie. Párkrát sme mali možnosť nakuknúť aj do nejakých väčších firiem, čo bolo úplne iné ako len sedieť v lavici. To ma fakt bavilo a cítila som, že to má zmysel. Lenže, nie je všetko zlato, čo sa blyští. Občas mi prišlo, že ten tlak je jednoducho príliš veľký. Niektoré deti to zvládajú bez problémov, ale ja som niekedy mala pocit, že už nevládzem. Všetko sa točilo len okolo výkonu a známok, a keď sa ti raz nedarí, hneď máš pocit, že si zlyhala. Je pravda, že sme sa toho veľa naučili a mnohé veci, čo sme tu preberali, som potom v pohode zvládala aj na prijímačkách. Ale za akú cenu? Niekedy som mala pocit, že sa tu zabúda na to, že sme stále len decká a potrebujeme aj iné veci ako len dril. Nehovorím, že sme sa len učili, jasné, že boli aj nejaké akcie, ale proste to nebolo to hlavné. A potom sú tu predmety. Niektoré ma fakt chytili, tam som cítila, že učiteľ je naozaj profík a baví ho to s nami. Tam sa polovica triedy nenudila a nepozerala na hodinky, kedy už zazvoní. Ale na druhej strane, boli aj také hodiny, kde mi prišlo, že si pani profesorka len odrába svoje, a že ju ani nezaujíma, či nás niečo naučila. Tam to bolo dosť demotivujúce. Počula som aj o tom, že niektorí rodičia mali problémy s komunikáciou so školou, ale to je zas niečo, s čím ja osobne nemám takú priamu skúsenosť. Celkovo, mám pocit, že tá škola je pre niekoho fakt splnený sen, ale musíš byť na to proste typ. Ak ti nevadí ten výkonnostný tlak a vieš sa s tým vysporiadať, tak super. Inak to môže byť celkom náročné.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď som sa sem hlásila, bola som celkom nadšená. Predstava, že konečne budem medzi ľuďmi, ktorí na hodinách rozmýšľajú rovnako rýchlo ako ja a nebudú sa pri každej otázke len pozerať do blba, bola super. A vieš čo? V tomto to naozaj splnilo očakávania. Ten pocit, že som v triede, kde si navzájom rozumieme a môžeme sa posúvať dopredu, je fakt na nezaplatenie. Učitelia (teda aspoň tí, čo boli naozaj dobrí) sa snažili, aby nás veci bavili. Namiesto toho, aby nám len hovorili fakty, často sme riešili zaujímavé projekty alebo chodili na rôzne exkurzie. Párkrát sme mali možnosť nakuknúť aj do nejakých väčších firiem, čo bolo úplne iné ako len sedieť v lavici. To ma fakt bavilo a cítila som, že to má zmysel. Lenže, nie je všetko zlato, čo sa blyští. Občas mi prišlo, že ten tlak je jednoducho príliš veľký. Niektoré deti to zvládajú bez problémov, ale ja som niekedy mala pocit, že už nevládzem. Všetko sa točilo len okolo výkonu a známok, a keď sa ti raz nedarí, hneď máš pocit, že si zlyhala. Je pravda, že sme sa toho veľa naučili a mnohé veci, čo sme tu preberali, som potom v pohode zvládala aj na prijímačkách. Ale za akú cenu? Niekedy som mala pocit, že sa tu zabúda na to, že sme stále len decká a potrebujeme aj iné veci ako len dril. Nehovorím, že sme sa len učili, jasné, že boli aj nejaké akcie, ale proste to nebolo to hlavné. A potom sú tu predmety. Niektoré ma fakt chytili, tam som cítila, že učiteľ je naozaj profík a baví ho to s nami. Tam sa polovica triedy nenudila a nepozerala na hodinky, kedy už zazvoní. Ale na druhej strane, boli aj také hodiny, kde mi prišlo, že si pani profesorka len odrába svoje, a že ju ani nezaujíma, či nás niečo naučila. Tam to bolo dosť demotivujúce. Počula som aj o tom, že niektorí rodičia mali problémy s komunikáciou so školou, ale to je zas niečo, s čím ja osobne nemám takú priamu skúsenosť. Celkovo, mám pocit, že tá škola je pre niekoho fakt splnený sen, ale musíš byť na to proste typ. Ak ti nevadí ten výkonnostný tlak a vieš sa s tým vysporiadať, tak super. Inak to môže byť celkom náročné.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
