<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Praktická škola Toporcerova 8, Kežmarok	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/prakticka-skola-toporcerova-8-kezmarok/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/prakticka-skola-toporcerova-8-kezmarok/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:52:37 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Dominka		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/prakticka-skola-toporcerova-8-kezmarok/#comment-8754</link>

		<dc:creator><![CDATA[Dominka]]></dc:creator>
		<pubDate>Mon, 17 Mar 2025 18:42:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/prakticka-skola-toporcerova-8-kezmarok/#comment-8754</guid>

					<description><![CDATA[Pamätám si, ako som tam nastupovala a mala som v hlave taký zmätok, že čo ma tam vlastne čaká. Úprimne, nevedela som si to úplne predstaviť, ale rodičia hovorili, že to bude pre mňa to najlepšie. A teraz s odstupom času môžem povedať, že v podstate mali pravdu. Jedna z prvých vecí, čo mi hneď udrela do očí, bolo, že nás v triede nebolo až tak veľa. To bolo fakt super, lebo takto sa nám pani učiteľky mohli venovať oveľa viac. Necítila som sa tam ako nejaké číslo, ale ako človek, čo je príjemné. Keď som niečo nechápala, nebála som sa opýtať a vždy mi vysvetlili, čo treba. Mám pocit, že vďaka tomu som sa toho naučila oveľa viac, ako keby som sedela v nejakej preplnenej triede a len tak prežívala. Najviac mi utkveli v pamäti tie praktické hodiny. Predtým som fakt nevedela variť ani základné veci a po škole sa už nebojím postaviť k sporáku a niečo si pripraviť. Naučili sme sa tam kadečo – piecť koláče, šiť jednoduché veci, aj ako sa starať o domácnosť. Proste také tie veci do života, ktoré sa na iných školách veľmi neučia, a teraz sa mi to fakt hodí. Kuchynky a dielne tam boli celkom fajn, aj keď občas som si pomyslela, že by sa zišlo nejaké novšie vybavenie, ale to je asi všade. Celkovo tam bola taká priateľská atmosféra, taká rodinná, čo mi veľmi vyhovovalo. Ale aby som len nechválila, boli tam aj chvíle, kedy to bola celkom nuda. Niekedy mi prišlo, že polovica triedy sa len tak pretĺkala hodinou a čakala na zvonenie. Záviselo to dosť od pani učiteľky, ktorá práve učila. Niektoré hodiny boli super, fakt nás to bavilo a človek sa zapojil, ale inokedy to bolo také, že sa len niečo odriekalo a človek si z toho veľa neodniesol. To je asi aj tým, že niekto má dar učiť a niekto zas nie. A priznám sa, že niekedy som mala taký divný pocit, keď som niekomu povedala, kam chodím do školy. Nie každý rozumie tomu, na čo Praktická škola vlastne slúži a niekedy som mala pocit, že to ľudia aj trochu podceňujú. Myslím si, že to je škoda, lebo nás tam síce nepripravovali na vysokú školu, ale na reálny život, a to je podľa mňa rovnako dôležité. Potom si nájsť prácu je ďalšia kapitola, ale tie zručnosti, čo som tam získala, mi určite pomohli a pomáhajú aj teraz. Napriek tým občasným nudným chvíľam a predsudkom okolia, som rada, že som tam chodila.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Pamätám si, ako som tam nastupovala a mala som v hlave taký zmätok, že čo ma tam vlastne čaká. Úprimne, nevedela som si to úplne predstaviť, ale rodičia hovorili, že to bude pre mňa to najlepšie. A teraz s odstupom času môžem povedať, že v podstate mali pravdu. Jedna z prvých vecí, čo mi hneď udrela do očí, bolo, že nás v triede nebolo až tak veľa. To bolo fakt super, lebo takto sa nám pani učiteľky mohli venovať oveľa viac. Necítila som sa tam ako nejaké číslo, ale ako človek, čo je príjemné. Keď som niečo nechápala, nebála som sa opýtať a vždy mi vysvetlili, čo treba. Mám pocit, že vďaka tomu som sa toho naučila oveľa viac, ako keby som sedela v nejakej preplnenej triede a len tak prežívala. Najviac mi utkveli v pamäti tie praktické hodiny. Predtým som fakt nevedela variť ani základné veci a po škole sa už nebojím postaviť k sporáku a niečo si pripraviť. Naučili sme sa tam kadečo – piecť koláče, šiť jednoduché veci, aj ako sa starať o domácnosť. Proste také tie veci do života, ktoré sa na iných školách veľmi neučia, a teraz sa mi to fakt hodí. Kuchynky a dielne tam boli celkom fajn, aj keď občas som si pomyslela, že by sa zišlo nejaké novšie vybavenie, ale to je asi všade. Celkovo tam bola taká priateľská atmosféra, taká rodinná, čo mi veľmi vyhovovalo. Ale aby som len nechválila, boli tam aj chvíle, kedy to bola celkom nuda. Niekedy mi prišlo, že polovica triedy sa len tak pretĺkala hodinou a čakala na zvonenie. Záviselo to dosť od pani učiteľky, ktorá práve učila. Niektoré hodiny boli super, fakt nás to bavilo a človek sa zapojil, ale inokedy to bolo také, že sa len niečo odriekalo a človek si z toho veľa neodniesol. To je asi aj tým, že niekto má dar učiť a niekto zas nie. A priznám sa, že niekedy som mala taký divný pocit, keď som niekomu povedala, kam chodím do školy. Nie každý rozumie tomu, na čo Praktická škola vlastne slúži a niekedy som mala pocit, že to ľudia aj trochu podceňujú. Myslím si, že to je škoda, lebo nás tam síce nepripravovali na vysokú školu, ale na reálny život, a to je podľa mňa rovnako dôležité. Potom si nájsť prácu je ďalšia kapitola, ale tie zručnosti, čo som tam získala, mi určite pomohli a pomáhajú aj teraz. Napriek tým občasným nudným chvíľam a predsudkom okolia, som rada, že som tam chodila.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
