<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Praktická škola sv. Maximiliána Mária Kolbeho Gaštanova, Spišská Nová Ves	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/prakticka-skola-sv-maximiliana-maria-kolbeho-gastanova-spisska-nova-ves/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/prakticka-skola-sv-maximiliana-maria-kolbeho-gastanova-spisska-nova-ves/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:52:52 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Anička		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/prakticka-skola-sv-maximiliana-maria-kolbeho-gastanova-spisska-nova-ves/#comment-8794</link>

		<dc:creator><![CDATA[Anička]]></dc:creator>
		<pubDate>Thu, 03 Apr 2025 19:33:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/prakticka-skola-sv-maximiliana-maria-kolbeho-gastanova-spisska-nova-ves/#comment-8794</guid>

					<description><![CDATA[No, tak keď si si spomeniem na Praktickú školu v Spišskej Novej Vsi, tak musím povedať, že to bolo obdobie plné takých... zvláštnych, ale väčšinou dobrých pocitov. Pamätám si, ako som tam prišla, a trošku som sa bála, lebo veď viete, čo si ľudia niekedy myslia o praktických školách. Ale to, čo som tam zažila, bolo vlastne celkom iné. Mám pocit, že učitelia tam mali naozaj svätú trpezlivosť. To sa len tak nevidí, keďže sme boli fakt taká rôznorodá partia, každý si niesol niečo svoje. Naozaj sa nám venovali, a to nebolo tak, že by nám len niečo prečítali z učebnice a hotovo. Keď som niečomu nerozumela, sadli si ku mne a vysvetlili mi to aj päťkrát, kým som to konečne pochopila. Necítila som sa tam nikdy trápne, že sa musím opýtať znova. To je pre mňa asi najdôležitejšie. Niekedy sme sa aj zasmiali, aj keď jasné, že to nebolo len o zábave. A čo sa týka učiva, tak tam to bolo super, že sme sa učili veci, ktoré fakt využijem. Žiadne zbytočné bifľovanie, čo mi nikdy nič nedalo. Pamätám si, ako sme piekli koláče, varili obedy, alebo sa starali o kvety a malú záhradku. To je presne to, čo človek potrebuje, keď chce byť aspoň trochu samostatný. A niekedy sme mali aj také menšie praxe, kde sme si vyskúšali, ako to chodí v reálnom živote, napríklad pomáhať v nejakom obchode alebo dielni. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, naozaj sa snažili. Na druhej strane, jasné, že nie všetko bolo úplne ideálne. Občas som si povedala, že tie priestory by už chceli nejakú tú rekonštrukciu. Nie je tam všetko úplne nové a moderné, niektoré veci už boli také trošku staršie, opotrebované, a to isté platilo aj pre vybavenie v kuchynkách alebo dielňach. Ale zas, bolo to vždy čisté a celkom útulné, takže sa tam človek cítil tak nejako doma, aj keď to nebola žiadna nablýskaná novostavba. Čo mi možno trošku chýbalo, boli nejaké tie krúžky alebo viac aktivít po škole. Po vyučovaní to bolo často tak, že každý išiel svojou cestou a nebolo tam toho veľa, čo by nás držalo pokope aj mimo hodín. Ale chápem, že je to praktická škola a asi majú iné priority a obmedzené možnosti. Napriek tomu, ten pocit, že ťa tam berú takú, aká si, a snažia sa ti pomôcť, to mi ostalo v srdci. Je to škola, ktorá dáva šancu a učí ťa žiť.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>No, tak keď si si spomeniem na Praktickú školu v Spišskej Novej Vsi, tak musím povedať, že to bolo obdobie plné takých&#8230; zvláštnych, ale väčšinou dobrých pocitov. Pamätám si, ako som tam prišla, a trošku som sa bála, lebo veď viete, čo si ľudia niekedy myslia o praktických školách. Ale to, čo som tam zažila, bolo vlastne celkom iné. Mám pocit, že učitelia tam mali naozaj svätú trpezlivosť. To sa len tak nevidí, keďže sme boli fakt taká rôznorodá partia, každý si niesol niečo svoje. Naozaj sa nám venovali, a to nebolo tak, že by nám len niečo prečítali z učebnice a hotovo. Keď som niečomu nerozumela, sadli si ku mne a vysvetlili mi to aj päťkrát, kým som to konečne pochopila. Necítila som sa tam nikdy trápne, že sa musím opýtať znova. To je pre mňa asi najdôležitejšie. Niekedy sme sa aj zasmiali, aj keď jasné, že to nebolo len o zábave. A čo sa týka učiva, tak tam to bolo super, že sme sa učili veci, ktoré fakt využijem. Žiadne zbytočné bifľovanie, čo mi nikdy nič nedalo. Pamätám si, ako sme piekli koláče, varili obedy, alebo sa starali o kvety a malú záhradku. To je presne to, čo človek potrebuje, keď chce byť aspoň trochu samostatný. A niekedy sme mali aj také menšie praxe, kde sme si vyskúšali, ako to chodí v reálnom živote, napríklad pomáhať v nejakom obchode alebo dielni. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, naozaj sa snažili. Na druhej strane, jasné, že nie všetko bolo úplne ideálne. Občas som si povedala, že tie priestory by už chceli nejakú tú rekonštrukciu. Nie je tam všetko úplne nové a moderné, niektoré veci už boli také trošku staršie, opotrebované, a to isté platilo aj pre vybavenie v kuchynkách alebo dielňach. Ale zas, bolo to vždy čisté a celkom útulné, takže sa tam človek cítil tak nejako doma, aj keď to nebola žiadna nablýskaná novostavba. Čo mi možno trošku chýbalo, boli nejaké tie krúžky alebo viac aktivít po škole. Po vyučovaní to bolo často tak, že každý išiel svojou cestou a nebolo tam toho veľa, čo by nás držalo pokope aj mimo hodín. Ale chápem, že je to praktická škola a asi majú iné priority a obmedzené možnosti. Napriek tomu, ten pocit, že ťa tam berú takú, aká si, a snažia sa ti pomôcť, to mi ostalo v srdci. Je to škola, ktorá dáva šancu a učí ťa žiť.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
