<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Praktická škola internátna Partizánska 13, Spišské Vlachy	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/prakticka-skola-internatna-partizanska-13-spisske-vlachy/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/prakticka-skola-internatna-partizanska-13-spisske-vlachy/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:52:52 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Anča		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/prakticka-skola-internatna-partizanska-13-spisske-vlachy/#comment-8796</link>

		<dc:creator><![CDATA[Anča]]></dc:creator>
		<pubDate>Mon, 07 Apr 2025 20:32:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/prakticka-skola-internatna-partizanska-13-spisske-vlachy/#comment-8796</guid>

					<description><![CDATA[Tak som sa rozhodla, že sa s vami podelím o svoje pocity a skúsenosti z Praktickej školy internátnej na Partizánskej v Spišských Vlachoch. Vieš, keď som tam prišla, mala som taký divný pocit. Na jednej strane som vedela, že mi to môže pomôcť, lebo som potrebovala nejaký smer a praktické zručnosti. A musím povedať, že v niektorých veciach ma škola fakt prekvapila. Napríklad, čo sa týka tej praxe, to bolo super. Žiadne nudné vysedávanie v laviciach a bifľovanie vecí, ktoré nikdy nepoužiješ. Naozaj nám ukázali, ako to chodí v reálnom živote, ako niečo urobiť rukami. Necítila som sa, že nám len púšťajú filmy, aby zabili čas. Skôr naopak, snažili sa, aby sme naozaj niečo vedeli a naučili sa samostatnosti. A to si vážim, lebo som mala pocit, že to je presne to, čo mi chýbalo. Bolo vidieť, že niektorí učitelia do toho dávajú naozaj srdce a venujú sa každému individuálne, čo je pri takýchto školách fakt dôležité. Človek sa tam necíti len ako číslo, ale skôr ako súčasť nejakej malej komunity. Na druhej strane, niekedy mi prišlo, že sa tá ponuka toho, čo sa dá naučiť, opakuje dokola. Mám pocit, že by sa dalo vymyslieť viac rôznych vecí, aby sme mali širší rozhľad. Občas som sa tam nudila, lebo som mala pocit, že už som to počula desaťkrát. A potom si človek tak rozmýšľa, či to, čo sa tam naučí, bude naozaj stačiť na to, aby si neskôr našla dobrú robotu, ktorá ju bude baviť a uživí ju. Niekedy mi to prišlo dosť obmedzené. Internát, to je kapitola sama o sebe. Bolo to také naše útočisko, kde sme trávili veľa času. Vychovávateľky sa snažili, aby sme sa tam cítili ako doma a niekedy to fakt vyšlo. Zabezpečovali pre nás rôzne aktivity a človek sa tam cítil v bezpečí, čo je pre mňa dosť podstatné. Ale zároveň to bolo dosť prísne, fakt že hej. Občas som mala pocit, že som pod neustálym dohľadom a musím sa držať prísnych pravidiel, čo bolo pre mňa dosť únavné. Taká zlatá klietka, vieš. Chápem, že to je pre naše dobro, ale niekedy som sa tam cítila trochu uväznená a chýbala mi väčšia sloboda. Celkovo je to taká škola, ktorá ti dá základy, ale musíš sa potom sama snažiť ísť ďalej. Niektoré veci by sa dali vylepšiť, hlavne čo sa týka pestrosti výučby a možnostiach po skončení. Ale na druhej strane, je tam aj veľa dobrého, čo ti pomôže posunúť sa v živote.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Tak som sa rozhodla, že sa s vami podelím o svoje pocity a skúsenosti z Praktickej školy internátnej na Partizánskej v Spišských Vlachoch. Vieš, keď som tam prišla, mala som taký divný pocit. Na jednej strane som vedela, že mi to môže pomôcť, lebo som potrebovala nejaký smer a praktické zručnosti. A musím povedať, že v niektorých veciach ma škola fakt prekvapila. Napríklad, čo sa týka tej praxe, to bolo super. Žiadne nudné vysedávanie v laviciach a bifľovanie vecí, ktoré nikdy nepoužiješ. Naozaj nám ukázali, ako to chodí v reálnom živote, ako niečo urobiť rukami. Necítila som sa, že nám len púšťajú filmy, aby zabili čas. Skôr naopak, snažili sa, aby sme naozaj niečo vedeli a naučili sa samostatnosti. A to si vážim, lebo som mala pocit, že to je presne to, čo mi chýbalo. Bolo vidieť, že niektorí učitelia do toho dávajú naozaj srdce a venujú sa každému individuálne, čo je pri takýchto školách fakt dôležité. Človek sa tam necíti len ako číslo, ale skôr ako súčasť nejakej malej komunity. Na druhej strane, niekedy mi prišlo, že sa tá ponuka toho, čo sa dá naučiť, opakuje dokola. Mám pocit, že by sa dalo vymyslieť viac rôznych vecí, aby sme mali širší rozhľad. Občas som sa tam nudila, lebo som mala pocit, že už som to počula desaťkrát. A potom si človek tak rozmýšľa, či to, čo sa tam naučí, bude naozaj stačiť na to, aby si neskôr našla dobrú robotu, ktorá ju bude baviť a uživí ju. Niekedy mi to prišlo dosť obmedzené. Internát, to je kapitola sama o sebe. Bolo to také naše útočisko, kde sme trávili veľa času. Vychovávateľky sa snažili, aby sme sa tam cítili ako doma a niekedy to fakt vyšlo. Zabezpečovali pre nás rôzne aktivity a človek sa tam cítil v bezpečí, čo je pre mňa dosť podstatné. Ale zároveň to bolo dosť prísne, fakt že hej. Občas som mala pocit, že som pod neustálym dohľadom a musím sa držať prísnych pravidiel, čo bolo pre mňa dosť únavné. Taká zlatá klietka, vieš. Chápem, že to je pre naše dobro, ale niekedy som sa tam cítila trochu uväznená a chýbala mi väčšia sloboda. Celkovo je to taká škola, ktorá ti dá základy, ale musíš sa potom sama snažiť ísť ďalej. Niektoré veci by sa dali vylepšiť, hlavne čo sa týka pestrosti výučby a možnostiach po skončení. Ale na druhej strane, je tam aj veľa dobrého, čo ti pomôže posunúť sa v živote.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
