<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Odborné učilište pri reedukačnom centre Veľké Leváre 1106	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/odborne-uciliste-pri-reedukacnom-centre-velke-levare-1106/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/odborne-uciliste-pri-reedukacnom-centre-velke-levare-1106/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:52:16 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Kristuška		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/odborne-uciliste-pri-reedukacnom-centre-velke-levare-1106/#comment-8692</link>

		<dc:creator><![CDATA[Kristuška]]></dc:creator>
		<pubDate>Fri, 29 Aug 2025 16:13:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/odborne-uciliste-pri-reedukacnom-centre-velke-levare-1106/#comment-8692</guid>

					<description><![CDATA[Tak som sa sem nejako dostala a musím povedať, že to je proste iný svet, ako si asi väčšina ľudí predstavuje normálnu školu. Mám pocit, že tu sa človek buď naštve, alebo si nájde niečo, čo ho aspoň trochu drží nad vodou. Čo sa týka učenia, ja som si vybrala kuchárku a musím povedať, že to varenie ma celkom aj chytilo. Akože, ruky si tu človek zašpiní, to je jasné, ale aspoň máme prax. Nie je to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to zas nie. Kuchyňa je síce niekedy dosť retro a snívam o modernom vybavení, ale jedlo varíme, no a celkom sa to dá. Niektorí majstri nás vedia fakt naučiť, ale nájdu sa aj takí, čo mám pocadoť, že už ich to proste nebaví a vidieť na nich tú únavu. S takými potom aj tá chuť učiť sa opadne. Človek má pocit, že im je jedno, či niečo vieš alebo nie. S tými pravidlami je to tu dosť drsné, to priznávam. Niekedy sa tu človek cíti ako v klietke, všetko je určené a nič nemôžeš len tak. Ale zas na druhej strane, zdá sa mi, že bez toho by tu bol asi ešte väčší chaos. Veď vieme, prečo sme tu, že? Že to nie je prechádzka ružovou záhradou ani pre nás, ani pre tých, čo sa nám venujú. Niekedy ale nerozumiem, prečo jedna učiteľka povie tak a druhá zas úplne inak. Potom si vyber, čo platí, a z toho som vždy úplne vyčerpaná. S inými dievčatami to je tu tiež kadejaké. Niektoré sú super a navzájom sa držíme, ale sú tu aj také, čo ti dokážu spraviť zo života peklo. To je ale asi všade, kde je veľa ľudí pohromade. Len tu je to možno intenzívnejšie, lebo sme tu spolu skoro nonstop. S tými kamarátkami sa ale držíme a to je to, čo mi tu najviac pomáha. Bez nich by to bola nuda a depka. Zdá sa mi, že cieľom je, aby sme sa naučili nejaké remeslo a aby sme mali po škole nejakú šancu. Ale viem, že keď odídem, tak to nebude ľahké. Pretože to, odkiaľ sme, je taká nálepka, čo sa s nami vie ťahať. Ale aspoň viem variť a snáď si nájdem prácu. Taký je aspoň plán, uvidíme, čo z toho bude. Celkovo je to tu také, že sa človek musí naučiť prežiť.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Tak som sa sem nejako dostala a musím povedať, že to je proste iný svet, ako si asi väčšina ľudí predstavuje normálnu školu. Mám pocit, že tu sa človek buď naštve, alebo si nájde niečo, čo ho aspoň trochu drží nad vodou. Čo sa týka učenia, ja som si vybrala kuchárku a musím povedať, že to varenie ma celkom aj chytilo. Akože, ruky si tu človek zašpiní, to je jasné, ale aspoň máme prax. Nie je to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to zas nie. Kuchyňa je síce niekedy dosť retro a snívam o modernom vybavení, ale jedlo varíme, no a celkom sa to dá. Niektorí majstri nás vedia fakt naučiť, ale nájdu sa aj takí, čo mám pocadoť, že už ich to proste nebaví a vidieť na nich tú únavu. S takými potom aj tá chuť učiť sa opadne. Človek má pocit, že im je jedno, či niečo vieš alebo nie. S tými pravidlami je to tu dosť drsné, to priznávam. Niekedy sa tu človek cíti ako v klietke, všetko je určené a nič nemôžeš len tak. Ale zas na druhej strane, zdá sa mi, že bez toho by tu bol asi ešte väčší chaos. Veď vieme, prečo sme tu, že? Že to nie je prechádzka ružovou záhradou ani pre nás, ani pre tých, čo sa nám venujú. Niekedy ale nerozumiem, prečo jedna učiteľka povie tak a druhá zas úplne inak. Potom si vyber, čo platí, a z toho som vždy úplne vyčerpaná. S inými dievčatami to je tu tiež kadejaké. Niektoré sú super a navzájom sa držíme, ale sú tu aj také, čo ti dokážu spraviť zo života peklo. To je ale asi všade, kde je veľa ľudí pohromade. Len tu je to možno intenzívnejšie, lebo sme tu spolu skoro nonstop. S tými kamarátkami sa ale držíme a to je to, čo mi tu najviac pomáha. Bez nich by to bola nuda a depka. Zdá sa mi, že cieľom je, aby sme sa naučili nejaké remeslo a aby sme mali po škole nejakú šancu. Ale viem, že keď odídem, tak to nebude ľahké. Pretože to, odkiaľ sme, je taká nálepka, čo sa s nami vie ťahať. Ale aspoň viem variť a snáď si nájdem prácu. Taký je aspoň plán, uvidíme, čo z toho bude. Celkovo je to tu také, že sa človek musí naučiť prežiť.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
